Pokladnica Al-Khazneh v Petre
,

Petra: ružové mesto, ktoré Európa hľadala šesťsto rokov, urna plná dier od guliek a 800 schodov ku Kláštoru

Juh · Petra, púšť a Červené more

Kráčate úzkym kaňonom so stenami vysokými 80 metrov, ktoré sa nad vami takmer zatvárajú. Kaňon sa kľukatí kilometer a pol, svetlo je tlmené a ružové – a potom sa v úzkej štrbine pred vami zrazu objaví fasáda chrámu, vytesaná priamo do skaly, žiariaca v rannom slnku. Tento okamih, keď sa zo Siqu otvorí pohľad na Pokladnicu, patrí k najsilnejším zážitkom, aké cestovanie ponúka.

Petra je však oveľa viac než jedna fasáda. Je to celé mesto na ploche vyše 260 km² so stovkami hrobiek, chrámov, divadlom, ulicami, vodovodom a kláštorom na vrchole hory. Od roku 1985 je na zozname UNESCO a v roku 2007 bola zvolená medzi sedem nových divov sveta. Nechajte si na ňu aspoň dva dni.

Z Ammánucca 230 km, 3 h po Púštnej diaľnici
Z Akabycca 125 km, 2 h
Vstupné50 / 55 / 60 JOD na 1 / 2 / 3 dni (v Jordan Passe)
Otvorenédenne od 6:00 do západu slnka
Najlepší časmarec – máj a október – november
Ideálne2 dni + Petra by Night

MapaKde leží Petra a miesta, o ktorých v článku píšeme. Kliknite na bod pre názov.

PetraMiesta z článkuLetisko

Nabatejci: kupci kadidla

Petru postavili Nabatejci, arabský kmeň, ktorý sa zo spoločenstva nomádov zmenil na jednu z najbohatších obchodných ríš staroveku. Ovládali karavánové cesty, po ktorých sa z Arábie do Stredomoria vozilo kadidlo a myrha, korenie, hodváb a soľ. Ich hlavné mesto sa ukrývalo v horách, do ktorých viedol len úzky kaňon – a predsa tu žilo okolo dvadsaťtisíc ľudí.

Tajomstvom Petry bola voda. Nabatejci vytesali do skál kanály, potrubia, cisterny a priehrady, ktoré zachytávali každú kvapku zo zriedkavých dažďov a privádzali vodu z prameňa Ain Musa. Mali tak záhrady a fontány uprostred púšte. V roku 106 Petru pripojili Rimania k provincii Arábia, mesto sa presunulo z obchodu na iné cesty a zemetrasenie v roku 363 ho ťažko poškodilo. Postupne sa vyľudnilo a Európa naň na stáročia zabudla.

Stĺporadová ulica v Petre
Stĺporadová ulica v PetreFoto: ChrisYunker, CC BY 2.0, Wikimedia Commons

Siq a Pokladnica

Do Petry vstúpite cez Siq – 1,2 km dlhý kaňon, ktorý vznikol pri tektonickom pohybe a vymyla ho voda. Všimnite si vytesané žľaby na vodu pozdĺž stien, zvyšky pôvodnej dlažby a nabatejský reliéf karavány s ťavami. Na konci Siqu stojí Al-Khazneh – Pokladnica, vysoká asi 40 metrov, vytesaná v 1. storočí pravdepodobne ako hrobka nabatejského kráľa Aretasa IV.

Fotografujte ráno: medzi 8:00 a 10:00 na fasádu svieti slnko a stena žiari ružovou a zlatou. Najlepšie je prísť hneď pri otvorení o 6:00 – vtedy ste pri Pokladnici takmer sami.

Kaňon Siq, vstup do Petry
Kaňon SiqFoto: Vyacheslav Argenberg, CC BY 4.0, Wikimedia Commons
Legenda

Faraónov poklad v urne

Beduíni verili, že Pokladnicu postavil faraón, ktorý prenasledoval Mojžiša, a že v kamennej urne na vrchole fasády ukryl svoj poklad – preto sa stavba volá Al-Khazneh, Pokladnica. Generácie beduínov do urny strieľali z pušiek v nádeji, že sa rozbije a vysype zlato. Keď sa pozriete pozorne, uvidíte, že urna je posiata stovkami dier od guliek. Archeológovia v roku 2003 pod Pokladnicou objavili hrobky s ľudskými pozostatkami – no žiadne zlato.

Pokladnica Al-Khazneh zo Siqu
Pokladnica zo SiquFoto: Faraheed, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons

Ulica fasád, divadlo a kráľovské hrobky

Za Pokladnicou sa kaňon rozširuje do Ulice fasád s desiatkami hrobiek vytesaných v radoch, ďalej stojí nabatejské divadlo pre vyše 4 000 divákov vytesané do skaly. Na protiľahlej stene sa týčia Kráľovské hrobky – Urnová, Hodvábna, Korintská a Palácová. Najkrajšie farby kameňa – červené, ružové, žlté a fialové pásy – uvidíte na Hodvábnej hrobke. Urnovú hrobku v roku 446 premenili na kostol.

Kráľovské hrobky v Petre
Kráľovské hrobky v PetreFoto: twiga-swala, CC BY-SA 2.0, Wikimedia Commons

Kláštor Ad Deir: 800 schodov

Najväčšou stavbou Petry je Ad Deir – Kláštor, 47 metrov vysoký a 50 metrov široký. Dostanete sa k nemu po vyše 800 vytesaných schodoch z centra mesta (asi 45 – 60 minút výstupu). Pravdepodobne nebol kláštorom, ale chrámom zasväteným zbožštenému kráľovi Obodasovi I.; meno dostal podľa krížov, ktoré na stenu vyryli byzantskí mnísi. Oproti Kláštoru je kaviareň a vyhliadky na údolie Wadi Araba až po Izrael.

Choďte popoludní, keď je fasáda na slnku a väčšina skupín už odchádza.

Kláštor Ad Deir v Petre
Kláštor Ad DeirFoto: subherwal, CC BY 2.0, Wikimedia Commons

Obetné miesto a Veľký chrám

Strmé schody za divadlom vedú na vrchol Jebel al-Madbah k Obetnému miestu, kde Nabatejci obetovali bohom – s oltárom, odtokom pre krv a výhľadom na celú Petru. Odtiaľ môžete zísť zadnou cestou okolo Leviho hrobky, Záhradného chrámu a Rímskeho vojaka späť do centra. Pri hlavnej ulici stojí Veľký chrám a Qasr al-Bint, jediná samostatne stojaca stavba Petry.

Obetné miesto Jebel al-Madbah v Petre
Obetné miesto v PetreFoto: Michael Gunther, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons

Ako Európa znovu objavila Petru

Príbeh

Šejk Ibrahím, ktorý nebol šejkom

V roku 1812 cestoval po Blízkom východe mladý Švajčiar Johann Ludwig Burckhardt. Roky študoval arabčinu a islam, prezliekal sa za moslima a vystupoval pod menom šejk Ibrahím ibn Abdalláh. V Wadi Musa počul o stratenom meste v horách, kam beduíni cudzincov nevodili. Vymyslel si preto zámienku: zložil sľub, že obetuje kozu pri hrobke proroka Árona na vrchole hory nad Petrou. Sprievodca ho viedol cez Siq a mesto – a Burckhardt nesmel prejaviť ani najmenší záujem, inak by ho mohli považovať za hľadača pokladov. Stihol si pozrieť Pokladnicu a pár hrobiek, no zapísal dosť, aby pochopil, že objavil Petru. Zomrel o päť rokov neskôr v Káhire vo veku 32 rokov, skôr ako sa mohol vydať na púť do Mekky.

Ešte do roku 1985 žili v jaskyniach Petry beduíni z kmeňa Bdoul. Keď sa Petra stala pamiatkou UNESCO, vláda ich presídlila do dediny Umm Sayhoun nad mestom. Medzi nimi žila aj novozélandská zdravotná sestra Marguerite van Geldermalsenová, ktorá sa v roku 1978 vydala za beduína Mohammeda a vychovala s ním deti v jaskyni. Jej kniha Married to a Bedouin sa stala bestsellerom. Bdoulovia dnes v Petre predávajú suveníry, vodia turistov a požičiavajú zvieratá.

Beduín pije čaj v Petre
Beduínsky čaj v PetreFoto: Diego Delso, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons

Filmová Petra

Filmové miesto

Indiana Jones a posledná krížová výprava

V roku 1988 natáčal Steven Spielberg pred Pokladnicou záverečné scény filmu Indiana Jones a posledná krížová výprava: Harrison Ford, Sean Connery a Denholm Elliott tu prichádzajú na koňoch cez Siq a fasáda hrá vchod do chrámu v Kaňone polmesiaca, kde je ukrytý Svätý grál. Vnútorné siene s pascami sa natáčali v štúdiu – v skutočnosti je za fasádou len holá jednoduchá komora. Film urobil z Petry svetovú hviezdu a v obchodoch pri vstupe dodnes predávajú klobúky Indiana Jonesa. Petra sa objavila aj vo filmoch Sindibád a oko tigra (1977) a Transformers: Pomsta porazených (2009).

Pokladnica Al-Khazneh osvetlená sviečkami počas Petra by Night
Pokladnica počas Petra by NightFoto: Mustafa Waad Saeed, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons

Petra by Night a Malá Petra

Petra by Night sa koná v pondelok, stredu a štvrtok o 20:30. Siq je osvetlený 1 500 sviečkami v papierových lampášoch a pred Pokladnicou sedíte na koberčekoch, pijete čaj a počúvate beduínsku hudbu. Je to skôr atmosféra ako pamiatka – fasáda je osvetlená slabo a ľudí je veľa. Lístok stojí 17 JOD a nie je v Jordan Passe, potrebujete aj platný denný lístok.

Malá Petra (Siq al-Barid), 8 km severne, bola predmestím, kde zastavovali karavány. Je zadarmo, takmer prázdna a v jednej z komôr sa zachovali nástenné maľby z 1. storočia s viničom, vtákmi a bohmi. Odtiaľ vedie 3 – 4-hodinový „zadný“ trek ku Kláštoru.

Fasáda v Malej Petre (Siq al-Barid)
Fasáda v Malej PetreFoto: Michael Gunther, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons

Trasy a ceny 2026

Hlavná trasa: Siq – Pokladnica – Kláštorv cene vstupného
6 – 8 h

Siq, Pokladnica, fasády, divadlo, hrobky, ulica, Kláštor.

Rátajte s 20 – 25 km chôdze tam a späť.
Licencovaný sprievodcacca 50 – 60 JOD za skupinu
3 – 4 h

Sprievodca pri návštevníckom centre od vstupu po Pokladnicu a hrobky.

Výklad o vode a Nabatejcoch obohatí návštevu.
Petra by Night17 JOD
2 h · Po, St, Št

Sviečky v Siqu a hudba pred Pokladnicou.

Nie je v Jordan Passe.
Trek z Malej Petry ku Kláštoru40 – 60 JOD za sprievodcu
3 – 4 h

Zadná cesta cez hory s minimom ľudí.

Potom zostupujete hlavnou trasou von.
Vyhliadka na Pokladnicu zhora5 – 10 JOD „vstupné“ beduínom
2 h

Trasa Al-Khubtha s pohľadom na Pokladnicu zhora.

Ráno a s dobrou obuvou.
Petra Kitchen35 – 40 JOD
3 h · večer

Kurz varenia a večera v Wadi Musa.

Rezervujte deň vopred.

Zjednávanie, zvieratá a podvody

Prvá ponukaFérová cena
Kôň od vstupu po Siq

„zadarmo, v cene“

jazda je v cene lístka, no čakajte žiadosť o sprepitné 5 – 20 JOD; dohodnite ho vopred alebo choďte pešo

Somár ku Kláštoru

20 – 30 JOD

10 – 15 JOD – no zvieratá na schodoch často trpia; ak môžete, choďte pešo

Koč cez Siq

40 JOD

pre ľudí so zníženou pohyblivosťou rozumná voľba; zdraví nech idú pešo

Šperky a „staré mince“

„nabatejská minca“ 50 JOD

pravé starožitnosti nesmú opustiť krajinu – sú to kópie

Fľaška farebného piesku

10 JOD

3 – 5 JOD; predavači robia obrázky ťaviek priamo pred vami

Organizácie na ochranu zvierat opakovane upozorňujú na zlé zaobchádzanie so somármi, koňmi a ťavami v Petre. Jordánske úrady zaviedli pravidlá a veterinárne kontroly, no ak sa rozhodnete pre zviera, vyberte si to, ktoré vyzerá zdravo, a nepreťažujte ho.

Čo jesť v Petre a Wadi Musa

Mansaf a maqlubareštaurácie vo Wadi Musa

Domáce jedlá za 6 – 12 JOD.

Bufet v PetreBasin Restaurant

Jediná väčšia reštaurácia v areáli pri Qasr al-Bint – drahšia, ale praktická.

Beduínsky čajstánky v Petre

Sladký čaj so šalviou za 1 – 2 JOD na tienistom mieste.

Cave Barpri vstupe

Bar v 2 000 rokov starej nabatejskej hrobke.

Najkrajšie miesta na fotenie

Kde sa ubytovať

Hotely stoja v mestečku Wadi Musa pri vstupe – od hostelov za 20 JOD po rezorty. Najbližšie k bráne je Mövenpick Resort Petra (dve minúty pešo), v okolí sú Petra Guest House, Old Village Hotel v starej kamennej dedine a beduínske tábory pri Malej Petre.

Zájazdy a okruhy po Jordánsku s Petrou na Invia.sk →

Pokračujte v sérii

Z Petry vedú cesty do púšte Wadi Rum (1,5 h) a k moru do Akaby (2 h). Na sever vedie Kráľovská cesta cez Danu a Kerak.

Púšť Wadi Rum

Veľký sprievodca Jordánskom

Tento článok je súčasťou našej série o Jordánsku. Vstup do krajiny, peniaze, ceny výletov, jedlo, filmové miesta, zvyky, sviatky a všetkých desať dielov vrátane troch skrytých klenotov nájdete na jednom mieste.

Späť na sprievodcu Jordánskom