Väčšina turistov jazdí z Ammánu do Petry po rýchlej Púštnej diaľnici – a prichádza o to najkrajšie. Súbežne s ňou vedie po hrebeni hôr nad Mŕtvym morom Kráľovská cesta: stará vyše tritisíc rokov, kľukatá, cez kaňony, dediny a olivové sady. Na jej najdôležitejších bodoch stoja dva hrady križiakov – Kerak a Shobak – ktoré v 12. storočí strážili hranicu Jeruzalemského kráľovstva a cestu karaván do Mekky.
Oba hrady patria k najlepšie zachovaným križiackym pamiatkam na Blízkom východe, no v porovnaní s Petrou sú takmer prázdne. Pri písaní sme vychádzali zo stredovekých kroník, jordánskych zdrojov a archeologických prameňov.
MapaKde leží Kerak a Shobak a miesta, o ktorých v článku píšeme. Kliknite na bod pre názov.
Kráľovská cesta
Kráľovská cesta spájala Egypt s Mezopotámiou už v dobe bronzovej. Biblia rozpráva, že Mojžiš prosil kráľa Edomu, aby smel so svojím ľudom prejsť „Kráľovskou cestou“ – a kráľ mu to odmietol. Rimania ju za cisára Trajána prestavali na dláždenú Via Nova Traiana a neskôr po nej chodili pútnici do Mekky aj karavány križiakov.
Najdramatickejším úsekom je prejazd cez Wadi Mujib – kaňon, ktorému Jordánci hovoria jordánsky Grand Canyon. Cesta klesá serpentínami vyše 400 metrov ku priehrade na dne a znova stúpa na druhú stranu. Na oboch okrajoch sú vyhliadky so stánkami.
Kameň, ktorý rozbili beduíni
V roku 1868 ukázali beduíni v dedine Dhiban pri Kráľovskej ceste nemeckému misionárovi čierny čadičový kameň s nápisom. Bola to Mešova stéla z 9. storočia pred n. l., na ktorej sa moabský kráľ Meša chváli víťazstvom nad Izraelom – jeden z najstarších textov, ktorý potvrdzuje udalosti z Biblie a spomína meno izraelského Boha. O kameň sa začali zaujímať Francúzi aj Prusi a beduíni usúdili, že musí byť plný pokladov alebo mať čarovnú moc. Zohriali ho ohňom, poliali studenou vodou a rozbili na kúsky, ktoré si rozdelili ako amulety. Našťastie si francúzsky diplomat predtým stihol urobiť papierový odtlačok nápisu, a tak sa stéla dala z väčšiny úlomkov zložiť. Dnes je v parížskom Louvri.
Kerak: hrad nad priepasťou
Hrad Kerak stojí na úzkom ostrohu nad mestom, obkolesený z troch strán strmými údoliami. Postavil ho v roku 1142 Pagan Pohárnik, pán Zajordánska, aby ovládal Kráľovskú cestu a karavány medzi Damaskom, Egyptom a Mekkou. Vnútri je bludisko klenutých chodieb, sál, kuchýň, stajní a väzníc na niekoľkých poschodiach – vezmite si baterku. Na dolnom nádvorí je malé múzeum.
Najslávnejším – a najobávanejším – pánom Keraku bol Reinald zo Châtillonu, francúzsky rytier, ktorý sa sem priženil v roku 1176. Napádal moslimské karavány aj počas prímeria a v roku 1182 vyslal lode do Červeného mora s plánom zaútočiť na Mekku a Medinu – čo moslimský svet nikdy neodpustil. O jeho krutosti sa rozprávajú legendy: zajatcov vraj zhadzoval z hradieb s drevenou debnou na hlave, aby boli pri páde až do konca pri vedomí.
Svadba, ktorú šetril Saladin
V novembri 1183 sa na Keraku konala svadba: Reinaldov nevlastný syn Humfried IV. z Toronu si bral Izabelu, sestru jeruzalemského kráľa. Práve vtedy hrad obkľúčil Saladin s vojskom a jeho katapulty začali ostreľovať hradby. Podľa kroniky Ernoula poslala Humfriedova matka Štefánia Saladinovi zo svadobnej hostiny chlieb, víno a ovce s pripomienkou, že ju ako dieťa nosieval na rukách. Saladin poďakoval, opýtal sa, v ktorej veži trávia mladomanželia svadobnú noc – a zakázal svojim mužom do nej strieľať. Obliehanie pokračovalo, no veža zostala ušetrená. Hrad napokon zachránil malomocný kráľ Balduin IV., ktorý prišiel s vojskom na pomoc. O štyri roky neskôr, po bitke pri Hattíne v roku 1187, Saladin Reinalda vlastnoručne popravil a v roku 1188 Kerak po dlhom obliehaní a hladovaní padol.
Shobak: prvý hrad za Jordánom
Na osamelom kuželi uprostred náhornej plošiny stojí Shobak, ktorý križiaci nazývali Montréal – Kráľovská hora. Dal ho postaviť v roku 1115 jeruzalemský kráľ Balduin I. ako prvý križiacky hrad v Zajordánsku. V roku 1189 ho Saladin po osemnásťmesačnom obliehaní dobyl – posádka sa vraj vzdala až vtedy, keď od hladu oslepla. Dnešný hrad je z veľkej časti mamlúcky, s arabskými nápismi na vežiach.
Najväčším tajomstvom Shobaku je tunel so schodiskom, ktorý vedie z hradu hlboko do skaly k podzemnému prameňu – vraj má okolo 375 schodov. Vďaka nemu mala posádka vodu aj počas obliehania. Dá sa doň zísť s baterkou, no schody sú šmykľavé a tmavé. Hrad je pokojný a takmer vždy prázdny; z jeho hradieb je výhľad na hory Edomu.
Výlety a zážitky: ceny 2026
Madaba, Nebo, Wadi Mujib, Kerak, Dana a Shobak.
Najlepší spôsob, ako sa presunúť do Petry.Prehliadka podzemia a príbehov hradu.
Pri vstupe ponúkajú miestni sprievodcovia.Cesty sú dobré, značenie aj v angličtine.
Pri Wadi Mujib jazdite pomaly – ostré zákruty.Zjednávanie, zvyky a bezpečnosť
Kerak je konzervatívne beduínske a kresťanské mesto. Obliekajte sa skromne, v reštauráciách sa nezjednáva, na stánkoch pri vyhliadkach Wadi Mujib áno (čaj a suveníry sú drahšie ako inde). V decembri 2016 sa na hrade Kerak odohral teroristický útok; odvtedy je pod dohľadom polície. Kráľovská cesta je inak pokojná a bezpečná, pred cestou si však overte aktuálne odporúčania.
Čo jesť na Kráľovskej ceste
Kerak je kolískou jameedu – sušeného kozieho jogurtu, bez ktorého nie je mansaf. Jordánci tvrdia, že najlepší mansaf je karakský.
Chladná náhorná plošina je známa sadmi jabĺk, broskýň a figov – na jeseň ich predávajú pri ceste.
Sladký čaj so šalviou s výhľadom do kaňonu.
Lacné obedy pre vodičov a pútnikov.
Najkrajšie miesta na fotenie
Kde sa ubytovať
V Keraku sú malé hotely a guesthousy pod hradom, no väčšina ľudí cestou len zastaví. Najkrajšie je prespať v kamennej dedine Dana medzi Kerakom a Shobakom.
Pokračujte v sérii
Medzi hradmi leží biosférická rezervácia Dana, na konci Kráľovskej cesty Petra. Ďalší skrytý klenot série je mesto As-Salt.
Skrytý klenot · Mŕtve more a Kráľovská cestaDana a FeynanKamenná dedina nad kaňonom a lodž osvetlená sviečkami
JuhPetraRužové mesto Nabatejcov, Indiana Jones a 800 schodov ku Kláštoru
Mŕtve more a Kráľovská cestaMadaba a hora NeboNajstaršia mapa Svätej zeme, Mojžišov výhľad a pevnosť SalomeVeľký sprievodca Jordánskom
Tento článok je súčasťou našej série o Jordánsku. Vstup do krajiny, peniaze, ceny výletov, jedlo, filmové miesta, zvyky, sviatky a všetkých desať dielov vrátane troch skrytých klenotov nájdete na jednom mieste.
