Famagusta, po turecky Gazimağusa, je jedným z najzvláštnejších miest Stredomoria. Za benátskymi hradbami stojí gotická katedrála, ktorá by sa nestratila vo Francúzsku – len má minaret. Medzi domami sa týčia ruiny desiatok kostolov, ktoré tu zostali po časoch, keď bola Famagusta najbohatším prístavom východného Stredomoria. Pri prístave je veža, kde sa podľa tradície odohrával Shakespearov Othello. A za mestom sa tiahne Varosha – kedysi najluxusnejšie letovisko Cypru, ktoré bolo od roku 1974 uzavreté a premenilo sa na mesto duchov.
Famagusta je len pol hodiny od Ayia Napy a Protarasu na juhu, a tak ju mnohí navštívia na jednodňový výlet. V tomto diele nájdete históriu, legendy, pamiatky starého mesta, antickú Salamínu, praktické rady k návšteve Varoshe, miesta, kde sa najesť, aj hotely.
Aktuálna ponuka: Severný Cyprus pre dvoch
Konkrétne ponuky z Invia.sk pre 2 dospelých, ceny sa aktualizujú denne. Odkazy sú partnerské.
MapaKde leží Famagusta a miesta, o ktorých v článku píšeme. Kliknite na bod pre názov.
Mesto 365 kostolov
Famagusta vyrástla po tom, čo obyvatelia neďalekej antickej Salamíny v 7. storočí utiekli pred arabskými nájazdmi. Veľký rozmach prišiel v roku 1291, keď moslimovia dobyli Akkon, posledné kresťanské mesto vo Svätej zemi. Kresťanskí obchodníci a utečenci sa presunuli na Cyprus a Famagusta sa stala hlavným prístavom medzi Európou a Áziou. V 14. storočí bola jedným z najbohatších miest sveta – kupci tu vraj nosili šperky, aké nemali ani kráľovné v Európe.
Bohatí obchodníci stavali kostoly ako prejav zbožnosti aj súperenia. Podľa legendy ich bolo 365, jeden na každý deň v roku. Hoci ich v skutočnosti bolo menej, ruiny desiatok gotických a byzantských kostolov uvidíte v starom meste dodnes – sv. Juraja Grékov, sv. Petra a Pavla, ktorý sa stal mešitou Sinana Pašu, či kostoly Arménov a Nestoriánov.
Katedrála sv. Mikuláša – mešita Lala Mustafa Paša
Dominantou mesta je katedrála sv. Mikuláša, postavená v rokoch 1298 až 1312 vo francúzskom gotickom štýle, ktorý pripomína katedrálu v Remeši. Lusignanovskí králi Cypru sa v nej dávali korunovať aj za kráľov Jeruzalema – titul, ktorý im zostal po strate Svätej zeme. Po dobytí mesta v roku 1571 ju Osmani premenili na mešitu, na jednu z veží pristavali minaret a interiér vybielili.
Dnes nesie meno Lala Mustafa Paša podľa osmanského veliteľa, ktorý mesto dobyl. Mimo modlitieb môžete vstúpiť – vyzujte si topánky, ženy si zakryjú vlasy. Pred mešitou rastie mohutný starý strom, ktorý podľa tradície zasadili v čase stavby katedrály, a okolo námestia sú kaviarne.
Othellova veža
Pri prístave stojí citadela, ktorú poznáte ako Othellovu vežu. Lusignanovci ju postavili v 14. storočí a Benátčania prestavali. Nad vstupom je reliéf okrídleného leva sv. Marka, symbolu Benátok. Shakespeare umiestnil dej Othella „do prístavu na Cypre“ a tradícia hovorí, že predlohou bol benátsky miestodržiteľ Cypru Cristoforo Moro zo začiatku 16. storočia – jeho priezvisko znamená po taliansky Maur. Vnútri sú gotické siene, z hradieb je výhľad na prístav a celé staré mesto.
Obliehanie Famagusty a Bragadinova koža
V roku 1570 Osmani dobyli Nikóziu a obkľúčili Famagustu. Benátsky veliteľ Marco Antonio Bragadin ju bránil s niekoľkými tisíckami vojakov proti obrovskej osmanskej armáde takmer jedenásť mesiacov. Keď v auguste 1571 došli zásoby, mesto sa vzdalo za sľub, že obrancovia odídu slobodne. Osmanský veliteľ Lala Mustafa Paša však sľub porušil: Bragadina dal mučiť a zaživa stiahnuť z kože. Jeho kožu vypchanú slamou poslal ako trofej do Konštantínopolu. O desať rokov neskôr ju vraj ukradol jeden z Benátčanov a vrátil do Benátok, kde je dodnes uložená v kostole Santi Giovanni e Paolo. Dlhá obrana Famagusty zamestnala osmanské sily a podľa historikov prispela k tomu, že kresťanské loďstvo v októbri 1571 zvíťazilo v bitke pri Lepante.
Salamína a hrob sv. Barnabáša
Desať kilometrov severne od Famagusty ležia ruiny Salamíny, najvýznamnejšieho mesta antického Cypru. Podľa tradície ju založil Teukros, hrdina trójskej vojny, a bola hlavným mestom ostrova až do 7. storočia. Najkrajšie je gymnázium s radom mramorových stĺpov a kúpeľmi, ďalej divadlo pre približne 15 000 divákov a pri ceste kráľovské hrobky z 8. storočia pred n. l., kde boli s kráľmi pochovávané aj kone a vozy. Ruiny sa ťahajú až k moru a pláži medzi borovicami.
Neďaleko stojí kláštor sv. Barnabáša s ikonami a archeologickým múzeom. Barnabáš sa narodil v Salamíne a s apoštolom Pavlom šíril kresťanstvo na Cypre. Podľa tradície ho tu umučili a pochovali. V roku 477 sa jeho hrob zázračne našiel – na hrudi mal Matúšovo evanjelium. Arcibiskup tento nález predložil cisárovi a cyperská cirkev vďaka nemu získala nezávislosť, ktorú si zachováva dodnes. Hrobka svätca je v malej kaplnke pri kláštore.
Varosha: mesto duchov
Južne od starého mesta sa tiahne Varosha (po turecky Maraş) – štvrť hotelov, víl a obchodov, ktorá bola v 60. a začiatkom 70. rokov najslávnejším letoviskom východného Stredomoria. V auguste 1974, keď sa k mestu blížila turecká armáda, jej obyvatelia utiekli, a Varosha bola následne oplotená a uzavretá. Bezpečnostná rada OSN v roku 1984 rozhodla, že sa do nej môžu vrátiť len pôvodní obyvatelia. Takmer pol storočia sa tu nič nezmenilo: hotely sa rozpadali, ulice zarástli a v obchodoch zostal tovar zo 70. rokov.
V októbri 2020 úrady severu otvorili časť Varoshe pre verejnosť. Dnes sa v nej dá prechádzať pešo alebo na požičanom bicykli po vyznačených uliciach a na pláži pod opustenými hotelmi sa dá aj kúpať. Otvorenie však kritizovali Cyperská republika, OSN aj EÚ, pretože pôvodní majitelia sa vrátiť nemôžu. Pre mnohých grécko-cyperských rodákov je to stále bolestivé miesto.
- Vstup
- zdarma, cez kontrolné stanovisko na okraji štvrte, so sebou doklad totožnosti
- Pohyb
- len po vyznačených uliciach, pešo, na bicykli alebo elektrickom vozítku z požičovne pri vstupe
- Zákazy
- do budov sa nesmie vstupovať, nefotografujte vojenské objekty a strážnych
- Kedy
- ráno, keď nie je horúco; tieň je len pod stromami
- Rešpekt
- správajte sa ako na pamätnom mieste – pre pôvodných obyvateľov to je ich zabraný domov
Kde sa najesť ako miestni
Famagusta je mestom študentov Východostredomorskej univerzity, a tak je jedlo lacné a reštaurácií veľa – najmä v starom meste okolo mešity.
Najslávnejšia cukráreň na Cypre – baklava, turecký med, zákusky a čokoláda. Sadnite si na poschodie.
Klobásky z mletého mäsa v bránke, grilované na uhlí, s chlebom a zeleninou.
Dusená zelenina s mäsom, typické domáce jedlo tureckých Cyperčanov.
Turecká káva a čaj s výhľadom na gotickú katedrálu.
Grilovaná ryba na pobreží medzi Salamínou a hotelmi.
Famagusta je bezpečná. Ak prichádzate z juhu autom, kúpte si na priechode poistenie pre sever. Vypnite mobilné dáta, platte lírami alebo kartou a ceny v reštauráciách si overte – bývajú uvedené v lírach. Staré mesto sa dá prejsť pešo, k Salamíne a Varoshe je potrebné auto alebo taxík.
Sviatky a zvyky
Famagusta slávi rovnaké sviatky ako celý sever – bayramy, 20. júl a 15. november. Zvláštnosťou sú pravoslávne bohoslužby, ktoré sa po roku 2003 občas konajú v kláštore sv. Barnabáša pre grécko-cyperských pútnikov z juhu. Pri návšteve kláštora aj mešity si oblečte zakryté ramená a kolená.
Najznámejšie miesta na fotenie
Kde sa ubytovať
Vybrali sme hotely z ponuky Invia.sk na pláži medzi Famagustou a Salamínou:
Pokračujte v sérii
Z Famagusty pokračuje cesta na severovýchod na divoký polostrov Karpas a na sever do Kyrenie. Ak sa vraciate na juh, priechod Deryneia vás privedie rovno do Protarasu.
Turecký severPolostrov KarpasDivoké osly a najkrajšia pláž ostrova
Turecký severKyrenia (Girne)Prístav, Bellapais a hrad Šípkovej Ruženky
Grécky juhProtarasFig Tree Bay a pokojné more pre deti
Veľký sprievodca Cyprom
Tento článok je súčasťou našej série o Cypre. Rozdiely medzi gréckym juhom a tureckým severom, prechod cez Zelenú líniu, kedy ísť, peniaze, sviatky a všetkých dvanásť dielov nájdete na jednom mieste.
