Toskánsko je krajom, ktorý netreba nikomu predstavovať. Sú to tie známe pohľadnice s cyprusovými alejami, zvlnenými kopcami zaliatymi rannou hmlou a pohárom rubínového vína Chianti na terase kamennej vily. Keď sem však človek dorazí ako klasický dovolenkár, realita ho často uzamkne do sveta prímorských stredísk a upravených hotelových komplexov. Toskánske pobrežie je síce nádherné a rezorty ponúkajú všetok komfort, no tá pravá, surová a mýtmi opradená duša regiónu dýcha o kus ďalej. Schováva sa v tieni tufových skál, v hustých dubových lesoch, kde diviaky ryjú zem, a v stredovekých uličkách, kde počuť len cinkanie príborov z otvorených okien domorodcov.

Slovenskí cestovatelia, ktorí hľadajú kombináciu toskánskeho slnka a mora, najčastejšie volia tri hlavné ubytovacie a plážové oblasti. Prvou je severné, elegantné a historické pobrežie Versilia (s centrom vo Viareggio), druhou je divoké, borovicovými lesmi obklopené stredisko Marina di Grosseto na juhu a treťou je malebné, skalnaté pobrežie Etruskej riviéry (okolo mestečka San Vincenzo). Každé z týchto miest má svoju vlastnú prímorskú identitu, no ak z nich neurobíte krok smerom do neznáma, prídete o to najlepšie. Stačí nechať plážovú tašku v izbe, otočiť zapaľovaním a stratiť sa v krajine, kde sa čas meria na storočia, nie na minúty.

1. Únik z Versilie a Viareggia: Od nablýskaných promenád do mramorového pekla a do tajuplného podzemia Apuánskych Álp

Viareggio a celá oblasť Versilia na severe Toskánska sú synonymom pre taliansku secesnú eleganciu. Dlhé piesočnaté pláže lemujú luxusné butiky, historické kaviarne a paláce z prelomu storočí, kde sa večer schádza talianska smotánka na svoje tradičné prechádzky. Je to svet vôní drahých parfumov a cinkajúcich pohárov s proseccom. Stačí sa však pozrieť smerom na východ a priamo nad plážami uvidíte dramatické, biele hrebene Apuánskych Álp. Mnohí ľudia si myslia, že je to sneh, no v skutočnosti ide o čistý, biely mramor. Práve tam vedie cesta za skutočným dobrodružstvom.

Vaším prvým cieľom musí byť mestečko Carrara a jeho legendárne mramorové lomy v údolí Colonnata. Zabudnite na romantické toskánske dedinky. Toto je surová krajina vytvorená ľudskou rukou a ťažkou technikou za posledné dve tisícročnia. Cesta stúpa strmo nahor pomedzi gigantické zárezy do hôr, z ktorých ľudia už od dôb starého Ríma odlamujú obrie biele kvádre. Práve odtiaľto bral Michelangelo Buonarroti mramor na svojho slávneho Davida.

Keď stojíte na dne lomu Cava di Marmo, obklopení stovkami metrov vysokými bielymi stenami, pripadáte si ako mravec. Vzduch je plný bieleho prachu a dunenia strojov. Keď však robotníci odídu na obed, rozhostí sa tu neuveriteľné, až posvätné ticho. Po prehliadke lomov sa zastavte v samotnej dedinke Colonnata, ktorá je schúlená medzi skalami. Tu musíte ochutnať Lardo di Colonnata – slaninu, ktorú domáci nakladajú s divokými bylinkami a cesnakom do mramorových korýt, kde zreje dlhé mesiace. Nakrájaná na priesvitné plátky, položená na teplý opečený chlieb, sa vám doslova rozplynie na jazyku. Je to čistá chuť tohto drsného mramorového kraja.

Ak zatúžite po úniku z letnej páľavy do chladivého tieňa, pokračujte hlbšie do hôr, do oblasti zvanej Garfagnana. Tu na vás čaká Grotta del Vento – Jaskyňa vetra. Cesta k nej vedie cez hlboké, zalesnené tiesňavy a okolo opustených kamenných mlynov. Táto jaskyňa vďačí za svoj názov neustálemu, silnému prúdeniu vzduchu, ktorý vzniká vďaka prepojeniu dvoch rôznych vchodov v rôznych nadmorských výškach.

Vstúpite dovnútra a okamžite vás obklopí stabilná teplota okolo 9 stupňov Celzia a hučanie vetra v úzkych skalných chodbách. Prechádzate sa po dokonale osvetlených chodníkoch nad podzemnými priepasťami, obdivujete bizarné stalaktity a stalagmity, ktoré majú vďaka prítomnosti rôznych minerálov farby od snehobielej až po krvavočervenú. Sú tu podzemné jazerá s takou čistou vodou, že nevidíte, kde sa končí skala a kde sa začína hladina. Tento návrat do útrob zeme je dokonalým protikladom k horúcej, slanej pláži vo Viareggiu.

2. Únik z Marina di Grosseto: Cez panenskú divočinu Maremmy do stredovekého Manhattanu a tufových miest

Marina di Grosseto leží na juhu Toskánska, v oblasti zvanej Maremma. Sú to nekonečné kilometre pláží lemovaných hustými píniovými lesmi, ktoré kedysi bývali močiarmi plnými komárov a malárie. Dnes je to vyhľadávaný raj pre rodiny s deťmi, kde vládne pohoda a slnečný pokoj. Maremma je však vo svojom vnútrozemí najdivokejšou a najmenej dotknutou časťou celého Toskánska. Je to kraj toskánskych kovbojov (butterí), prastarých lesov a miest, ktoré vyzerajú, akoby vyrastali priamo zo skál.

Váš únik by mal začať návštevou národného parku Parco Regionale della Maremma. Nečakajte žiadne upravené chodníky pre turistov. Toto je chránené územie, kde príroda vládne pevnou rukou. Najkrajší zážitok zažijete, ak sa vydáte na trasu k zrúcanine opátstva San Rabano, ktoré je ukryté hlboko v hustých dubových lesoch na hrebeni hôr Uccellina. Kráčate úzkymi lesnými cestičkami, kde vzduch vonia divokým rozmarínom a myrtou. Okolo vás prebiehajú divé prasatá, na lúkach sa pasú mohutné maremmské byvoly s obrovskými rohmi a nad hlavami vám krúžia dravé vtáky.

Keď sa po dvoch hodinách chôdze pred vami uprostred divočiny zrazu vynorí kamenná veža opusteného stredovekého kláštora zo dvanásteho storočia, budete mať pocit, že ste objavili stratenú civilizáciu. Z hradieb kláštora je nádherný výhľad na divoké, opustené pláže, kde sa namiesto ležadiel povaľujú len obrie kusy naplaveného dreva vykúpaného v soli.

Z divokej prírody sa presuňte hlbšie na východ, do oblasti, ktorej dominujú takzvané tufové mestá. Najfascinujúcejším z nich je Pitigliano. Cesta k nemu vedie cez zvlnené vinice, no ten pravý šok zažijete, keď sa pred vami objaví posledná zákruta. Pitigliano je postavené na strmom brale z vulkanického tufu a jeho domy sú vytesané priamo do tejto skaly. Z diaľky splýva architektúra s prírodou tak dokonale, že neviete, kde sa končí skala a kde sa začína stena domu. Vyzerá to ako stredoveký Manhattan vytesaný do kameňa.

Prechádzka jeho uličkami je prechádzkou v labyrinte. Uličky sú také úzke, že do nich takmer nezasvieti slnko, a pod domami sa nachádzajú stovky skrytých etruských pivníc, kde domáci dodnes skladujú víno a olivový olej. Pitigliano má navyše silnú židovskú históriu, kvôli ktorej ho nazývajú Malým Jeruzalemom. V miestnej starej pekárni ochutnajte Sfratto – tradičný sladký koláč v tvare palice plnený orechmi a medom, ktorý vám pripomenie časy, keď sa tu miešali rôzne kultúry a náboženstvá.

Keď opustíte Pitigliano, vyhľadajte takzvané Vie Cave – etruské posvätné cesty. Sú to hlboké koridory vysekané starými Etruskami priamo do tufového podložia. Tieto zárezy sú niekedy hlboké až dvadsať metrov a široké len tak pre jedného koňa. Keď kráčate po dne takejto cesty, obklopení vysokými, vlhkými stenami zarastenými machom a papradím, svet hore nad vami prestane existovať. Svetlo sem preniká len cez koruny stromov vysoko nad hlavou a pod nohami cítite prach, po ktorom ľudia kráčali už pred tromi tisíckami rokov. Je to magický únik, ktorý vás prepojí s mystickou minulosťou Toskánska.

3. Únik z Etruskej riviéry a San Vincenza: Cez voňavé cédrové aleje do stredovekého ticha a k dymiacim bránam pekla

San Vincenzo na Etruskej riviére je obľúbeným prímorským mestečkom s moderným prístavom a plážami, ktoré obklopujú husté borovicové háje. Vzduch tu vonia po soli a živici. Je to ideálne miesto na relax, no hneď za mestom sa krajina začína dvíhať do kopcov zvaných Colline Metallifere. Táto oblasť je bohatá na minerály, históriu a geotermálnu energiu, a ponúka tie najlepšie únikové trasy pre každého, kto hľadá autentický vidiecky život.

Váš únik by mal začať na ceste vedúcej do dedinky Bolgheri. Aj keď sem občas zavítajú milovníci vína, samotná cesta sem je zážitkom pre zmysly. Ide o svetoznámu Viale dei Cipressi – takmer päť kilometrov dlhú rovnú aleju, ktorú lemuje viac ako dva a pol tisíca obrovských, starých cyprusov. Keď prechádzate týmto zeleným tunelom, cez ktorý presvitajú slnečné lúče, máte pocit, že vstupujete do chrámu prírody. Na konci aleje vás privíta kamenná brána hradu Bolgheri.

Mestečko je tiché, postavené z červených tehál a kameňa. Všade okolo sa rozprestierajú tie najluxusnejšie vinice Toskánska, kde sa rodia bájne supertoskánske vína ako Sassicaia či Ornellaia. Sadnite si do malej enotéky na námestí, objednajte si pohár červeného vína a k tomu tanier domácej diviačej salámy s feniklom. Čas tu plynie pomaly, starí muži hrajú na lavičkách karty a vy zabudnete, že len pár kilometrov pod vami hučí moderné prímorské letovisko.

Z Bolgheri pokračujte hlbšie do vnútrozemia, smerom k starobylému mestu Volterra. Toto mesto, ležiace na vysokom veternom vetranom brale, je obohnané mohutnými etruskými a stredovekými hradbami. Volterra má úplne inú atmosféru než nablýskaná Florencia alebo Siena. Je temnejšia, mystickejšia a hrdá na svoju minulosť. Mesto je svetovým centrom spracovania alabastru – bieleho, polopriesvitného kameňa, ktorý tu umelci ťažia a opracovávajú už od čias Etruskov.

Prejdite sa strmými uličkami a nakuknite do otvorených dielní, kde majstri pod oblakmi bieleho prachu vyrezávajú z tohto kameňa nádherné vázy a sochy, ktoré prepúšťajú svetlo ako vosk. Najúžasnejším miestom je Piazza dei Priori, najstaršie zachované radničné námestie v Toskánsku. Keď stojíte uprostred týchto strohých kamenných palácov, zatiaľ čo nad mestom krúžia krkavce a z údolia fúka silný vietor, zažijete pocit absolútnej izolácie a stredovekej vznešenosti.

Ak chcete zažiť niečo skutočne bizarné a nevídané, posuňte sa z Volterry južnejšie, do oblasti zvanej Larderello alebo Údolie diabla (Valle del Diavolo). Práve táto krajina plná sírnych výparov a bublajúceho bahna inšpirovala básnika Danteho Alighieriho k napísaniu jeho slávneho Pekla v Božskej komédii. Krajina tu vyzerá ako z inej planéty. Zo zeme tu cez praskliny v skale neustále stúpajú biele stĺpy horúcej pary s vôňou síry, zem má žlto-červené sfarbenie od minerálov a v malých jazierkach bublá horúce bahno.

Larderello je navyše historicky prvým miestom na svete, kde ľudia začali využívať geotermálnu energiu na výrobu elektriny. Prechádzka touto dymiacou, nepokojnou krajinou, kde cítite obrovskú silu zemského jadra priamo pod svojimi nohami, vo vás zanechá hlboký rešpekt k prírode a je dokonalým, surrealistickým záverom vášho úniku z plážového sveta.

Prečo urobiť krok za brány hotelového rezortu v Toskánsku?

Toskánsko je regiónom, ktorý odmeňuje zvedavých. Ak strávite celú svoju dovolenku len v sterilnom a predvídateľnom prostredí prímorského hotela, uvidíte len globálnu, turistickú tvár Talianska. Zažijete more, slnko a dobré jedlo, no miniete to, čo robí Toskánsko skutočne výnimočným – jeho hlboké prepojenie histórie, prírody, ľudskej práce a tradície.

Skutočné kúzlo tohto kraja sa začína tam, kde končia organizované trasy a kde miznú anglické nápisy na vývesných štítoch. Nájdete ho v drsnom tichu mramorových lomov v Carrare, v tajomných etruských cestách vytesaných do tufu okolo Pitigliana, vo vôni starých cyprusov v Bolgheri a v sírnych výparoch Údolia diabla.

Opustiť rezortnú zónu znamená premeniť obyčajný oddych na nezabudnuteľnú cestu za poznaním. Tie najsilnejšie spomienky si totiž neodnesiete z preplnenej hotelovej pláže, ale z tichého momentu, keď ste sedeli na kamennom múre stredovekej dediny vysoko v horách, pili víno, ktoré rástlo len pár metrov od vás, a sledovali, ako sa slnko pomaly stráca za zvlneným obzorom tejto požehnanej zeme. Stačí len nabrať odvahu, prekročiť prah hotelového komfortu a nechať sa viesť skutočným, divokým a hrdým srdcom Toskánska.