Sardínia sa v mysliach väčšiny cestovateľov spája s predstavou dokonalého luxusu, karibských pláží s bielym pieskom a smaragdového mora, na ktorom sa hojdajú jachty svetových celebrít. Pobrežie tohto ostrova je posiate rezortmi, ktoré ponúkajú špičkový servis, bazény s morskou vodou a all inclusive koktaily. Ak sa však odvážite prekročiť hranice týchto turistických oáz, Sardínia vám odhalí svoju skutočnú, drsnú a hlboko autentickú tvár. Tvár ostrova, kde namiesto hotelovej hudby počuť cinkanie zvoncov divokých kôz, kde namiesto upravených trávnikov vonia divoká myrta a kde sa v tieni stáročných olivovníkov ukrývajú tajomstvá staršie ako samotný Rím.

Podľa preferencií slovenských dovolenkárov patria medzi tri najpopulárnejšie oblasti a rezortné uzly na Sardínii malebné severné pobrežie okolo Costa Smeralda (a mesta Olbia), divoký a romantický severozápad v okolí mesta Alghero a slnečný juh s centrom v Villasimius. Každé z týchto miest slúži ako skvelá základňa, no zároveň ako pozlátená klietka, z ktorej sa oplatí utiecť. Stačí nasadnúť do auta, nechať sa viesť úzkymi, kľukatými cestami a objaviť Sardíniu takú, aká bola predtým, než ju objavil moderný svet.

1. Únik z Costa Smeralda a Olbie: Od luxusných jachiet k žulovým obrom a pastierskym koreňom

Pobrežie Costa Smeralda, alebo Smaragdové pobrežie, je stelesnením prepychu. Centrá ako Porto Cervo sú plné dizajnérskych butikov a dokonalých, umelo vytvorených uličiek. Stačí však prejsť sotva dvadsať kilometrov smerom do vnútrozemia alebo na severný cíp ostrova a lesk vystrieda surová sila prírody a hlboká história.

Vaša cesta za slobodou by mala začať na polostrove Capo Testa, ktorý leží kúsok od mestečka Santa Teresa Gallura. Hoci tam občas zablúdia turisti, väčšina z nich zostane len na okraji. Vy sa však vyberte hlbšie medzi gigantické žulové skaly, ktoré tu vietor a more po tisícročia tvarovali do podôb fantastických zvierat a bájnych bytostí. Prechádzka touto krajinou pripomína scifi film. Skaly majú neuveriteľné oblé tvary, a keď sa medzi ne oprie silný severný vietor maestrale, vzduch doslova spieva. Ak zídete dole do skrytého údolia Valle de la Luna (Mesačné údolie), ocitnete sa v komunitnom raji, kde v jaskyniach dodnes žijú poslední nomádi a vyznávači alternatívneho štýlu života. Vládne tu absolútne ticho, vôňa slaného vzduchu a divokého rozmarínu. Môžete sa tu len tak túlať, objavovať skryté tyrkysové lagúny medzi útesmi, kde nestojí ani jedno plážové ležadlo, a sledovať v diaľke obrysy francúzskej Korziky.

Ak zatúžite po hlbokom úniku do vnútrozemia, namierte svoje auto do drsného regiónu Barbagia, konkrétne do okolia dedinky Oliena a pohoria Supramonte. Krajina sa tu dramaticky dvíha nahor, zelené lúky striedajú biele vápencové steny a cesta sa krúti v ostrých serpentínach. Práve tu, hlboko v horách, vyviera krasový prameň Su Gologone. Voda tu vyviera z hlbokej podzemnej jaskyne s takou silou, že vytvára malé tyrkysové jazierko obklopené bujnou vegetáciou. Potápači dodnes nepreskúmali úplné dno tejto priepasti. Sadnite si na drevenú lavičku pod koruny starých stromov a napite sa tejto ľadovej, krištáľovo čistej vody. Cítiť tu neuveriteľný pokoj a energiu zeme, ktorá je v ostrom kontraste s rozhorúčeným plážovým pieskom na pobreží.

Hneď kúsok od prameňa sa nachádza niečo, čo na pobreží nenájdete – tradičné vidiecke reštaurácie a rodinné farmy, ktoré fungujú v režime agriturismo. Zabudnite na modernú gastronómiu a dajte si to, čo držalo Sardínčanov pri živote po stáročia. Menu tu neexistuje, prinesú vám jednoducho to, čo v ten deň pripravili. Základom je domáci chlieb pane carasau, tenučký a chrumkavý ako papier, ovčí syr pecorino dozrievajúci v horských pivniciach a slávne porceddu – prasiatko pomaly pečené na ražni nad dreveným uhlím z divokého dubu, prekladané vetvičkami myrty. K tomu vám nalejú plný džbán ťažkého, temne červeného vína Cannonau, ktoré má podľa vedcov leví podiel na tom, že Sardínia patrí medzi miesta s najvyšším počtom storočných ľudí na svete. Pri stole plnom smiechu a úprimnej pohostinnosti pochopíte, že to pravé bohatstvo ostrova neleží v prístave v Porto Cervo, ale v týchto skromných horských komunitách.

Pred návratom do rezortu sa ešte zastavte v starobylej olivovej záhrade pri jazere Liscia neďaleko mestečka Luras. Tu, uprostred tichých kopcov, rastú najstaršie olivovníky v Európe. Jeden z nich, nazývaný Oliazu, má obvod kmeňa viac ako dvanásť metrov a jeho vek sa odhaduje na neuveriteľných štyritisíc rokov. Keď stojíte pred týmto živým monumentom, ktorý pamätá staviteľov nuraghov aj rímskych legionárov, uvedomíte si pominuteľnosť času. Dotknúť sa jeho hrubej, vráskavej kôry je hlbokým zážitkom, ktorý vás dokonale uzemní a očistí od pozlátka dovolenkového priemyslu.

2. Únik z Alghera: Cez koralové mesto k opusteným baniam a divokému západu

Alghero na severozápadnom pobreží má úžasnú atmosféru, ktorú formovala stáročná nadvláda Kataláncov. Staré hradby, dláždené uličky a vôňa pečených rýb robia z tohto mesta jedno z najkrajších stredísk. Avšak pláže priamo v meste bývajú v lete preplnené a mestský ruch môže človeka unaviť. Ak hľadáte divočinu a miesta, kde nestretnete takmer nikoho, západné pobrežie smerom na sever aj na juh ponúka neskutočné dobrodružstvá.

Vyrazte z Alghera smerom na severozápad na polostrov Capo Caccia. Väčšina turistov sem prichádza autobusmi, aby zišli po slávnych schodoch Escala del Cabirol do Neptúnovej jaskyne. Vy však urobte niečo iné. Vyhnite sa hlavnému parkovisku a odbočte na nenápadný prašný chodník, ktorý vedie k starej strážnej veži Torre della Pegna. Táto aragónska veža zo 16. storočia stojí na samotnom vrchole najvyššieho útesu v oblasti. Cesta hore vedie cez voňavú makchiu, kde musíte občas preskočiť divoké kaktusy a kríky divokej levandule. Keď prídete k veži, ocitnete sa na okraji viac ako dvesto metrov vysokého kolmého útesu. Pod vami sa s obrovským revom trieštia vlny Stredozemného mora, nad hlavou vám krúžia vzácne supovité dravce a vietor vám trhá slová z úst. Je to miesto čistého, nefalšovaného adrenalínu a samoty, kde môžete sedieť hodiny a sledovať nekonečný obzor bez toho, aby ste zahliadli jediného človeka.

Ak budete pokračovať z Alghera smerom na severovýchod, miniete vinice slávneho vinárstva Sella & Mosca a dostanete sa do oblasti, kde sa nachádza jeden z najfascinujúcejších archeologických skvostov ostrova – Necropoli di Anghelu Ruju. Ide o prehistorické pohrebisko, komplex takzvaných Domus de Janas – v preklade „domčeky víl“. Tieto hrobky boli vysekané do skaly tisíce rokov pred naším letopočtom. Prechádzate sa sami pomedzi staré kamenné otvory v zemi, na ktorých stenách sú dodnes viditeľné záhadné reliéfy býčích rohov symbolizujúcich plodnosť. Miesto nemá žiadne ploty ani kordóny z povrazov, môžete si sadnúť na okraj starobylej hrobky, počúvať spev svrčkov a premýšľať o ľuďoch, ktorí tu žili dávno pred nami.

Skutočný klenot divokého západu sa však ukrýva ešte o niečo severnejšie, v opustenej banskej oblasti Argentiera. Kedysi to bolo rušné centrum, kde sa ťažilo striebro a olovo, dnes je to poloprázdne mestečko duchov, ktoré padá do mora. Staré drevené a kamenné banskej budovy, hrdzavejúce stroje a prázdne domy robotníkov vytvárajú neskutočnú, nostalgickú kulisu. Priamo pod týmito industriálnymi ruinami sa nachádza nádherná pláž s tmavým pieskom plným ligotavých kamienkov. Kúpanie sa na tomto mieste, kde sa história ľudskej práce prelína s čistou prírodou, je zážitkom, na ktorý sa nezabúda. Nie sú tu žiadne bary, len malá dodávka, kde vám miestny chlapík predá chladené pivo Ichnusa a domáci sendvič s paradajkami a olivovým olejom.

Na záver dňa, pri návrate do Alghera, obíďte hlavnú cestu a vyberte sa po panoramatickej pobrežnej ceste smerom na južné mesto Bosa. Táto cesta je považovaná za jednu z najkrajších v celom Taliansku. Na jednej strane máte strmé hory, na druhej hlboké priepasti padajúce do tyrkysového mora. Počas celej jazdy nenájdete žiadne hotely, len niekoľko skrytých odpočívadiel. Zastavte na jednom z nich presne v momente, keď slnko začne sadať za obzor. Celé more sa rozsvieti oranžovou a zlatou farbou a vy v tom momente pochopíte, prečo domáci obyvatelia tak urputne bránia svoj ostrov pred nekontrolovanou výstavbou.

3. Únik z Villasimiusu: Od rušných pláží k plameniakom, pustým ostrovom a tajomným nuraghom

Villasimius na juhovýchodnom cípe Sardínie je rajom pre milovníkov pláží. Miesta ako Porto Giunco s jemným ružovkastým pieskom a plytkou vodou lákajú tisíce dovolenkárov. Atmosféra tu vie byť v hlavnej sezóne poriadne zahustená. Juh ostrova však skrýva neskutočné vnútrozemie a chránené morské oblasti, kde sa dá veľmi rýchlo stratiť v objatí divočiny.

Hneď za slávnou plážou Porto Giunco sa rozprestiera slané jazero Notteri. Hoci je blízko rezortov, predstavuje úplne iný ekosystém. Toto plytké jazero je domovom stálych kolónií ružových plameniakov. Ak sem prídete skoro ráno, predtým než sa prebudia prví hoteloví hostia, zažijete magické divadlo. Ružové vtáky sa elegantne prechádzajú v rannom opare, zatiaľ čo sa hladina jazera leskne ako zrkadlo. Je to krehký svet, kde stačí len potichu stáť na brehu a sledovať ich rituály. Tento zážitok vo vás zanechá oveľa hlbšiu stopu ako akýkoľvek organizovaný výlet.

Z Villasimiusu sa vydajte smerom do vnútrozemia do národného parku Sette Fratelli (Sedem bratov). Tento horský masív, pokrytý hustými lesmi zo stále zelených dubov, žulovými skalami a hlbokými kaňonmi, je domovom vzácneho jelena sardínskeho. Cesty tu nie sú asfaltové, menia sa na lesné chodníky voniace po vlhkej zemi a hrozne. Prechádzka týmito lesmi je dokonalým očistcom od slaného mora a horúčavy. Nájdete tu skryté horské potoky, kde sa dá osviežiť ľadovou vodou, a staré pastierske chatrče postavené z kameňa a borievkového dreva, ktoré dodnes využívajú miestni lesníci. Výstup na jeden z vrcholov vám otvorí panorámu celého južného pobrežia – odtiaľ zhora vyzerajú luxusné hotelové komplexy len ako malé, nevýznamné bodky v nekonečnom zelenom a modrom priestore.

Ak sa posuniete po pobreží smerom na západ, miniete hlavné mesto Cagliari a dostanete sa do oblasti Pula. Kúsok od tohto mestečka, priamo na malom polostrove bičovanom morom, ležia zvyšky starovekého mesta Nora. Ide o prvé známe mesto na Sardínii, ktoré založili Feničania, neskôr ho obývali Kartáginci a nakoniec Rimania. Časť mesta už pohltilo more kvôli stúpajúcej hladine, no na pevnine môžete dodnes obdivovať dokonale zachované mozaikové podlahy rímskych kúpeľov, divadlo otočené priamo k vlnám a chrámy, kde sa pred stáročiami modlili námorníci za šťastný návrat domov. Prechádzať sa pomedzi rímske stĺpy, zatiaľ čo vám vietor fúka morskú soľ priamo do tváre, dodáva tejto archeologickej lokalite neskutočnú, živú atmosféru.

Aby ste však skutočne pochopili dušu južnej Sardínie, musíte nájsť nuraghe. Tieto tajuplné kamenné veže v tvare zrezaných kužeľov sú rozosiate po celom ostrove a nikto dodnes presne nevie, na čo všetko slúžili. Smerom na sever od Cagliari, v dedinke Barumini, leží ten najslávnejší komplex, no ak hľadáte niečo intímnejšie a bližšie k Villasimiusu, hľadajte Nuraghe Sa Domu ‚e s’Orku neďaleko Castiadas. Táto starobylá pevnosť stojí na kopci s výhľadom na údolie. Miesto nie je strážené, neplatí sa tu žiadne vstupné. Môžete vojsť priamo do vnútra kamenej veže, postavenej bez použitia akéhokoľvek spojiva len čistou silou a dôvtipom ľudí z doby bronzovej. Keď sa pozriete hore cez otvorenú strechu na modrú oblohu a uvedomíte si, že tie kamene držia pohromade už viac ako tritisíc rokov, pocítite hlboký rešpekt pred starými kultúrami tohto ostrova.

Prečo sa oplatí opustiť slnečník a hotelový bar?

Sardínia je ostrov mnohých tvárí, no jej skutočné kúzlo spočíva v tom, že si dokázala zachovať svoju integritu. Rezorty na pobreží sú len tenkou, hoci krásnou škrupinou, ktorú pre turistov vytvoril moderný svet.

Až vo chvíli, keď vypnete navigáciu a odbočíte na cestu, kde vám cestu zahatá stádo oviec, keď ochutnáte syr od pastiera, ktorého ruky sú vráskavé od slnka a práce, a keď objavíte pláž, ku ktorej musíte pol hodiny kráčať pešo cez tŕnistú makchiu, až vtedy zažijete tú skutočnú Sardíniu.

Tento ostrov neponúka len dovolenku pre telo, ale predovšetkým reštart pre dušu. Každý únik z rezortu vás odmení niečím nečakaným – vôňou, ktorú si zapamätáte na celý život, chuťou jedla, ktoré bolo pripravené s láskou a rešpektom k tradíciám, alebo pohľadom na divokú krajinu, ktorá zostala nezmenená po celé veky. Nebojte sa nechať pohodlie hotela za sebou a vydajte sa objavovať divoké, hrdé a nekonečne krásne srdce Sardínie.