Väčšina ľudí pozná Kančanaburi z filmu. Most cez rieku Kwai z roku 1957 získal sedem Oscarov a urobil z nenápadného mestečka na západe Thajska cieľ turistov z celého sveta. Skutočný príbeh je však oveľa temnejší ako hollywoodsky: počas druhej svetovej vojny tu japonská armáda nechala postaviť železnicu do Barmy, pri ktorej zahynulo vyše stotisíc ľudí.
Kančanaburi však nie je len o vojne. Provincia je plná hôr, jaskýň, národných parkov a vodopádov – vrátane Erawanu s tyrkysovými kaskádami, ktorý patrí k najkrajším v krajine. Večer tu môžete spať na plti na rieke a ráno sa zobudiť pri zvuku vody. Na Kančanaburi si nechajte aspoň jednu noc, ideálne dve.
MapaKde leží Kanchanaburi a miesta, o ktorých v článku píšeme. Kliknite na bod pre názov.
Železnica smrti: skutočný príbeh
V roku 1942 potrebovala japonská armáda zásobovať svoje jednotky v Barme bez lodí, ktoré potápali spojenci. Rozhodla sa postaviť 415 kilometrov dlhú železnicu z Thajska do Barmy cez džungľu a hory – trasu, ktorú britskí inžinieri pred vojnou považovali za nepriechodnú. Stavba, ktorá mala trvať päť rokov, sa dokončila za necelých šestnásť mesiacov, v októbri 1943.
Pracovalo na nej asi 60 000 spojeneckých vojnových zajatcov – Britov, Austrálčanov, Holanďanov a Američanov – a viac než 200 000 ázijských robotníkov z Malajska, Barmy a Indonézie. Pri ručnom kopaní, v horúčave, pri cholere, úplavici a podvýžive zomrelo podľa odhadov okolo 12 000 zajatcov a 90 000 ázijských robotníkov. Hovorí sa, že pod každým podvalom železnice leží jeden mŕtvy.
Rieka, ktorú premenoval film
Slávny most v Kančanaburi v skutočnosti nevedie cez rieku Kwai, ale cez rieku Mae Klong. Železnica viedla od mosta ďalej pozdĺž rieky Khwae Noi (Malá Kwai), no film z roku 1957 ho umiestnil nad „rieku Kwai“. Keď sem po úspechu filmu začali prichádzať turisti a hľadali most cez rieku Kwai, thajská vláda v roku 1960 jednoducho premenovala tento úsek rieky Mae Klong na Khwae Yai – Veľkú Kwai. Ironické je, že samotný film sa vôbec nenatáčal v Thajsku, ale na Srí Lanke, a jeho most bol drevený, kým skutočný je oceľový. Oblúkové polia mosta sú pôvodné, rovné stredné polia nahradili po bombardovaní spojencami v roku 1945.
Most, vlak a Hellfire Pass
Po moste sa dá prejsť pešo a niekoľkokrát denne po ňom prechádza vlak. Najlepšie však je sadnúť si do vlaku a prejsť sa po zachovanom úseku Železnice smrti až na stanicu Nam Tok. Najdramatickejšou časťou je viadukt Wang Pho (Tham Krasae): drevený most, ktorý sa vinie po skalnej stene nad riekou, a vlak po ňom ide krokom. Cudzinci platia jednotné cestovné 100 THB bez ohľadu na vzdialenosť.
Asi 80 kilometrov severozápadne leží Hellfire Pass – úsek, kde zajatci ručne vysekávali zárez do skaly. Pracovali dňom aj nocou pri svetle fakieľ a ohňov a ich tiene na skale pripomínali peklo, odtiaľ meno. Austrálska vláda tu zriadila múzeum a pešiu trasu po pôvodnom násype. Vstup je zadarmo, dobrovoľný príspevok vítaný. Každý rok 25. apríla sa tu na Deň ANZAC koná ranná spomienková slávnosť.
V meste sú dva pamätníky obetí. Vojnový cintorín Kančanaburi s takmer 7 000 hrobmi spojeneckých zajatcov je dokonale udržiavaný a dojímavý – na náhrobkoch sú mená a veky, väčšina mužov mala okolo dvadsať rokov. Vedľa stojí Thailand–Burma Railway Centre, najlepšie múzeum o stavbe železnice. Menšie múzeum JEATH pri moste je postavené ako replika zajateckého baraku z bambusu.
Vodopády Erawan
Šesťdesiat kilometrov od mesta leží národný park Erawan so sedemstupňovým vodopádom. Voda pretekajúca cez vápenec má mliečne tyrkysovú farbu a vytvára prírodné bazény, v ktorých sa môžete kúpať – ryby vám pritom ochutnávajú chodidlá. K prvým trom stupňom je to krátka prechádzka, na siedmy treba asi 1,5 hodiny výstupu po chodníku a schodoch. Vstupné je 300 THB a platí sa v hotovosti.
Trojhlavý slon boha Indru
Vodopád nesie meno Erawan – po bielom trojhlavom slonovi, na ktorom podľa hinduistickej a budhistickej mytológie jazdí boh Indra, kráľ nebies. Miestni veria, že najvyšší, siedmy stupeň vodopádu má tvar slonej hlavy s troma chobotmi, z ktorých tečie voda. Slon Erawan je v Thajsku symbolom moci a ochrany – nájdete ho na starých erboch Siamu aj v slávnej svätyni Erawan v centre Bangkoku, kde ľudia prinášajú drevené slony ako poďakovanie za vyslyšané priania.
Ďalej po rieke ležia vodopády Sai Yok, národný park s jaskyňami a možnosťou splavu na bambusovej plti. Práve pri Sai Yoku sa natáčali scény vietnamského zajateckého tábora vo filme Lovec jeleňov.
Filmové Kančanaburi
Lovec jeleňov a Muž zo železnice
Pri rieke v Sai Yoku sa natáčala jedna z najslávnejších scén filmovej histórie – ruská ruleta v zajateckom tábore vo filme Lovec jeleňov (1978) s Robertom De Nirom, kde väzni stoja v bambusových klietkach v rieke. Skutočný most v Kančanaburi si zahral vo filme Muž zo železnice (2013) s Colinom Firthom a Nicole Kidmanovou, ktorý rozpráva skutočný príbeh britského zajatca Erica Lomaxa a jeho stretnutia s japonským tlmočníkom po desaťročiach. A hoci slávny Most cez rieku Kwai (1957) sa natáčal na Srí Lanke, práve on stojí za tým, že sem prichádzajú státisíce ľudí.
Výlety z Kančanaburi: ceny
Vodopády Erawan, jazda vlakom po viadukte Wang Pho a most.
Vstupné do parku 300 THB býva extra.Most, cintorín, vlak a buď Erawan, alebo Hellfire Pass.
Dlhý deň – lepšie je prespať.Múzeum a pešia trasa po pôvodnej trati.
Vstup zadarmo, platíte len dopravu.Pokojný splav rieky Khwae Noi alebo pri Sai Yoku.
Ideálne pre rodiny.Kajakom popod most a pozdĺž plávajúcich domov.
Najlepšie ráno.Zjednávanie
300 THB
cca 100 – 150 THB
400 THB
cca 200 – 250 THB; pas nenechávajte
veľké rozdiely
jednoduché plte od 500 THB, rezorty na plti od 2 000 THB za noc
Jedlo a večery
Večer sa v Kančanaburi jedáva v plávajúcich reštauráciách pri moste s výhľadom na osvetlenú konštrukciu – špecialitou sú riečne ryby grilované so soľou a citrónovou trávou. Na nočnom trhu pri stanici ochutnáte thajské klasiky za pár desiatok bahtov a na ulici Mae Nam Kwai sú bary pre batôžkárov.
Ryba tilapia zabalená v soli a grilovaná, s bylinkami a pikantnou omáčkou.
„Džungľové kari“ bez kokosového mlieka – pálivé a voňavé, typické pre horské oblasti.
Provincia je známa sladkým ananásom a tamarindom.
Zvyky a sviatky
Cintoríny a pamätníky sú miestami smútku – správajte sa tíško a s úctou, nefoťte sa s úsmevom na hroboch. Každý rok koncom novembra a začiatkom decembra sa koná Týždeň mosta cez rieku Kwai so svetelnou a zvukovou show, ktorá pripomína bombardovanie mosta, s trhom a ohňostrojom. Dňa 25. apríla sa pri Hellfire Pass konajú spomienkové slávnosti Austrálčanov a Novozélanďanov.
Kde sa ubytovať
Najlepším zážitkom v Kančanaburi je noc na plti na rieke – jednoduché bungalovy aj rezorty na vode sú pri meste aj ďaleko v džungli pri Sai Yoku, kam sa dostanete len loďou. V ponuke Invia.sk sú hotely v Bangkoku, odkiaľ sa organizujú výlety.
Pokračujte v sérii
Z Kančanaburi sa vráťte do Bangkoku a pokračujte do Ajutthaje. Ak vás láka džungľa, ďalší prales s jazerom nájdete v Khao Sok.
Bangkok a stredBangkokPaláce, chrámy, rieka a najlepšie pouličné jedlo sveta
Bangkok a stredAjutthaja a okolie BangkokuRuiny kráľovského mesta, plávajúce a železničné trhy
Skrytý klenot · Andamanské moreKhao Sok a jazero Cheow LanPrales starší než Amazónia a plávajúce chatky
Veľký sprievodca Thajskom
Tento článok je súčasťou našej série o Thajsku. Vstup do krajiny, peniaze, ceny výletov, jedlo, filmové miesta, zvyky, sviatky a všetkých šestnásť dielov vrátane troch skrytých klenotov nájdete na jednom mieste.
