Zatvoriť sa po troch dňoch objavovania späť do rezortu by bol hriech. Hurghada a jej okolie totiž skrývajú oveľa viac než len jednu starú štvrť a pár korálových stien. Ak ťa prvá trojdňovka naučila, ako sa nestratiť v bielom mikrobuse a ako prežiť bez all-inclusive bufetu, tieto ďalšie tri dni ťa zavedú ešte hlbšie.

Tentoraz vymeníme ruch veľkého trhoviska za ticho opustených baníckych miest, pozrieme sa na miesta, kde sa stretávajú podmorskí archeológovia, ochutnáme najlepšie pouličné jedlo južného Egypta a zistíme, že aj moderná kultúra má v tejto púštnej krajine svoje pevné miesto. Priprav si batoh, dobrodružstvo pokračuje.

Deň 4: Duchovia starej Safagy, tajný ostrov a pravá núbijská kuchyňa

Ráno: Cesta na juh do mesta fosfátov

Moje štvrté ráno začína opäť na stanici Go Bus na El-Nasr Road. Tentoraz však nekupujem lístok na kraji cesty, ale nastupujem priamo na ranný spoj o 7:30 smerujúci do prístavného mesta Safaga, ktoré leží asi 50 kilometrov južne od Hurghady. Cesta stojí okolo 60 EGP a trvá necelú hodinu. Safaga nie je turistické letovisko – je to drsný, funkčný priemyselný a vojenský prístav, kde turisti bežne nevystupujú. A presne to ma láka.

Vystupujem na hlavnej ceste v Safage a okamžite si najímam miestneho vodiča pick-upu (v Egypte sa tieto autá používajú ako zdieľané taxíky na kratšie trasy, stačí vyskočiť na korbu alebo si sadnúť k vodičovi). Smerujem k Umm El Huwaytat – opustenému baníckemu mestu v horách za Safagou.

Cestovateľský postreh: Umm El Huwaytat je egyptské mesto duchov. Začiatkom 20. storočia tu Briti a Egypťania ťažili fosfáty. V 90. rokoch však bane zaplavila podzemná voda a obyvatelia museli mesto zo dňa na deň opustiť. Dnes tu uprostred pustých hôr stoja desiatky opustených kamenných domov, škola, mešita a administratívne budovy. Prechádzam sa pomedzi padajúce stropy a v prachu nachádzam staré arabské noviny a zvyšky nábytku. Je to neuveriteľne fotogenické miesto, kde nestretneš ani jedného turistu. Vodičovi dávam za hodinu čakania a spiatočnú cestu 300 EGP.

Obed: Pouličný fastfood v prístave a káva Gabhana

Po návrate do prístavu v Safage ma prepadá hlad. Nehľadám reštaurácie s jedálnym lístkom v angličtine. Na rohu ulice blízko prístavnej brány nachádzam malý stánok s názvom Gad (známa egyptská sieť rýchleho občerstvenia, ktorá robí tie najlepšie lokálne chuťovky).

Objednávam si Feteer Meshaltet – tradičné egyptské lístkové cesto, ktoré pekár predo mnou vykrúca vo vzduchu ako pizzu. Volím slanú verziu s miestnym syrom Gibna Rumi a pikantnou klobáskou Soudjouk. Je to mastné, horúce a neskutočne dobré. Celý obed ma stojí okolo 90 EGP.

Hneď vedľa sedí starší muž pri malej hlinenej piecke. Pripravuje Gabhanu – tradičnú beduínsku kávu, ktorú varia v hlinenej nádobe s dlhým hrdlom (dallah). Kávové zrná praží priamo na mieste spolu s čerstvým kardamónom a ďumbierom. Chuť je silná, korenistá a okamžite ma stavia na nohy.

Popoludnie: Tajná pláž a ostrov Utopia

Zo Safagy sa presúvam mikrobusom o pár kilometrov severnejšie do zátoky Soma Bay. Väčšina ľudí sem chodí do drahých päťhviezdičkových hotelov, no môj cieľ je verejná, resp. divoká pláž na južnom okraji zátoky, odkiaľ miestni rybári vyplávajú na malých drevených loďkách.

Dohadujem sa s rybárom menom Ahmed. Za 400 EGP ma berie na pol dňa na ostrov Utopia (známy aj ako Sandy Island). Je to v podstate len obrovská piesočná duna uprostred korálového mora, ktorá počas prílivu takmer mizne pod hladinou.

Keď ma Ahmed vysádza na ostrove, som tam úplne sám. Piesok je biely a jemný ako múka, voda má snáď päť odtieňov modrej. Nasadzujem si okuliare a skáčem do vody. Okolo ostrova sa nachádzajú plytké korálové záhrady, kde svetlo vytvára dokonalé divadlo. Vidím tu obrovské raje (trnuchy modroškvrnné) a stovky drobných ihlicovitých rýb. Ahmed ma čaká na lodi, čistí čerstvo ulovené kalmáre a usmieva sa. Toto je skutočný luxus, ktorý sa nedá kúpiť v žiadnej cestovnej kancelárii.

[Mesto Safaga] --(pick-up vnútrozemím)--> [Umm El Huwaytat (Mesto duchov)]
       |
(mikrobus na sever)
       |
[Zátoka Soma Bay] --(drevená loďka)--> [Ostrov Utopia (Korálové záhrady)]

Večer: Núbijská hostina v reštaurácii Al Khan

Večer sa vraciam Uberom späť do Hurghady. Po celom dni na slnku a v slanej vode potrebujem poriadnu večeru. Mierim do južnej časti mesta, na El Mamsha (moderná pešia zóna), no hľadám autentické chute. Navštevujem reštauráciu Al Khan, ktorá sa špecializuje na hornoegyptskú a núbijskú kuchyňu.

Objednávam si Tagine El Lahma – hovädzie mäso pomaly pečené v hlinenej nádobe s cibuľou, paradajkami a tajnou zmesou korenia Baharat, podávané s ryžou s opraženými rezancami. Mäso sa po troch hodinách pomalého pečenia doslova rozpadá na jazyku. K tomu nesmie chýbať Baba Ghanoush (nátierka z pečeného baklažánu a tahiny) a horúci, nafúknutý chlieb Aish Baladi priamo z pece. Večera stojí okolo 380 EGP, no tá autentická chuť juhu za to stojí.

Deň 5: Staroveký lom rímskych cisárov a moderné beduínske umenie

Ráno: Cesta do Mons Claudianus – Kde sa rodil Rím

Piatok (piaty deň) venujem histórii, o ktorej väčšina dovolenkárov v Egypte netuší. Všetci poznajú Luxor a pyramídy, no málokto vie, že hlboko v horách Arabská púšte, približne hodinu cesty od Hurghady, leží Mons Claudianus – starorímsky lom z 1. až 3. storočia n. l. Práve odtiaľto rímski cisári vozili ten najluxusnejší sivý granát na stavbu Kolosea, Panteónu či Trajánovho fóra.

Keďže ide o archeologickú lokalitu hlboko v horách, verejná doprava sem nejde. Využívam kontakt z predchádzajúceho dňa a najímam si spoľahlivého vodiča s džípom (cena je približne 50 USD na celý deň vrátane povolenia od turistickej polície, ktoré vodič vybavuje ráno).

Cesta vedie cez majestátne, ostré žulové pohoria. Keď prichádzame na miesto, prepadá ma pocit, že som stroj času otočil o 2000 rokov späť. V údolí stoja kamenné základy rímskej pevnosti, kde žilo vyše 1000 vojakov a tesárov, zvyšky rímskych kúpeľov so zachovalým vyhrievacím systémom a stajne pre osly a ťavy.

Najfascinujúcejšie sú však samotné lomy na svahoch hôr. Ležia tam obrovské, rozbité granitové stĺpy, ktoré Rimania vytesali, no kvôli prasklinám ich nechali tak. Jeden z nich má dĺžku cez 12 metrov a váži desiatky ton. Predstava, ako tieto kolosy prepravovali na drevených valcoch cez púšť až k Nílu a odtiaľ loďami do Ríma, je neuveriteľná.

Obed: Piknik uprostred púštneho wádi

Obed dnes nie je v reštaurácii. Môj vodič Mohamed zastavuje auto v tieni obrovskej skaly v suchom riečisku (Wádi). Vyťahuje plynový horák, čerstvé rajčiny, uhorky, egyptský syr Feta, tuniaka v konzerve a balík chleba.

Spoločne krájame zeleninu, miešame ju so syrom a jeme to rukami priamo z misy, tak ako to robia púštni ľudia. Jednoduché jedlo uprostred absolútneho ticha púšte chutí lepšie ako v trojhviezdičkovej michelinskej reštaurácii.

Popoludnie: Sandboarding a beduínske tkanie v praxi

Cestou späť z hôr sa zastavujeme v malej, neturistickej beduínskej osade kmeňa Maaza. Zabudni na tie komerčné beduínske dediny, kam vozia autobusy s turistami na show s brušnými tanečnicami. Toto je reálna komunita.

Mohamed ma zoznamuje so staršou ženou, ktorá sedí na zemi a na primitívnych kachliach z dvoch kameňov tká koberec z ťavej srsti. Ukazuje mi, ako sa vlna čistí a pradie. Skúšam to tiež, no niť sa mi neustále trhá, čo vyvoláva úprimný smiech celej rodiny.

Pred odchodom ma deti z dediny berú na obrovskú piesočnú dunu za domami. Vyťahujú starú drevenú dosku – ide sa na sandboarding. Púštny piesok je jemný a horúci, no ten pocit, keď sa spustíš z 30-metrovej duny dole a skončíš hlavou v piesku, ťa okamžite vráti do detských čias.

Večer: Moderná tvár Hurghady v kaviarni Lodge

Po návrate do mesta a povinnej sprche (piesok mám naozaj všade) chcem zažiť niečo modernejšie. Oživená Hurghada Marina je síce pekná, no ja mierim do jej zadnej časti, do podniku The Lodge Restaurant & Bar.

Je to miesto, kde sa schádza miestna komunita expatov (Európania, ktorí v Hurghade žijú natrvalo) a moderná egyptská mládež. Hrá tu živá akustická hudba, na grile pripravujú skvelé hovädzie steaky a čapujú studené lokálne pivo Sakara. Rozprávam sa s barmanom o tom, ako sa Hurghada mení, a užívam si teplý prímorský vápenný vánok.

Deň 6: Podmorská archeológia, rybárska dedina a najlepší pouličný falafel

Ráno: Sakkala a tajomstvo potopeného prístavu

Môj posledný deň v Egypte začína v najstaršej prístavnej štvrti Sakkala. Väčšina ľudí pozná len jej hlavnú ulicu plnú obchodov so suvenírmi, no ja schádzam dole k starému vojenskému prístavu, kde sa nachádza Marine Biology Museum a výskumné stanice.

Cez miestneho inštruktora potápania z potápačského centra Blue Water Dive Resort mám dohodnutý ranný ponor (ak nemáš licenciu, dá sa to absolvovať ako Intro Dive – skúšobný ponor s inštruktorom) na lokalite Sheraton Reef. Prečo práve tu? Priamo pod hladinou, neďaleko starého opusteného hotela Sheraton, sa nachádzajú zvyšky starých stavieb a kotiev, ktoré tu zostali z čias, keď bol tento prístav kľúčovým bodom pre obchodné lode.

Plávam pomedzi koralové hlavy a zrazu sa predo mnou z piesku vynára stará železná konštrukcia zarastená tvrdými korálmi, v ktorej bývajú stovky malých modrých rybiek. Nie je to veľký vrak lode, ale tá atmosféra histórie spojenej s morom je fascinujúca.

Obed: El Shabrawy – Kráľ pouličného falafelu

Po dvoch hodinách v mori som poriadne hladný. Vraciam sa na Sheraton Road a hľadám podnik El Shabrawy. Toto meno pozná každý Egyptčan. Je to legenda pouličného jedla, kde sa schádzajú všetci – od robotníkov po biznismenova v oblekoch.

Objednávam si klasický egyptský set:

• Taameya (egyptská verzia falafelu, ktorá sa nerobí z cíceru, ale z bielej fazule fava, vďaka čomu je vnútri krásne zelená a neskutočne nadýchaná)
• Ful Mudammas (pomaly varená kaša z fazule s olejom, rímskou rascou a citrónom)
• Baba (nakladaná pikantná zelenina)

Všetko mi to balia do čerstvého chleba. Celé toto kráľovské menu pre dvoch ľudí stojí necelých 110 EGP (cca 2,20 €). Sedím na plastovej stoličke na chodníku, sledujem chaos na ulici, trúbenie áut a jem ten najlepší falafel môjho života.

Popoludnie: Rybárska dedina a trh s ovocím v El Helal

Zvyšok popoludnia venujem severnej okrajovej časti Hurghady – štvrti El Helal. Je to miesto, kde býva miestna vyššia vrstva, no hneď vedľa nej sa nachádza pôvodná rybárska osada. Žiadne asfaltové cesty, len udupaná hlina, nízke domčeky z nepálených tehál a siete natiahnuté medzi stenami.

Prechádzam sa tu a nikto ma neotravuje s ponukou suvenírov. Starí rybári opravujú siete, deti sa hrajú s loptou a ženy v čiernych šatách nesú na hlavách misy s čerstvým ovocím. Je to pohľad na Hurghadu pred tým, než sem v 80. rokoch dorazil prvý turistický boom.

Pred návratom sa zastavujem na malom lokálnom trhu s ovocím v El Helal. Kupujem si čerstvú šťavu z granátového jablka, ktorú predavač lisuje na obrovskom liatinovom stroji. Chuť je trpko-sladká a dokonale osviežujúca.

Večer: Posledný dym a rozlúčka v Caribbean Bar

Môj šesťdňový útek z rezortu sa končí. Na posledný večer volím miesto, ktoré spája oba svety – Caribbean Bar, ktorý sa nachádza priamo na pláži hotela Bella Vista na Sheraton Road (vstup je voľný aj pre nehotelových hostí, stačí povedať, že idete do baru).

Sedím na drevenej terase priamo nad vlnami Červeného mora. Objednávam si koktail z čerstvého egyptského manga a sledujem, ako na obzore blikajú svetlá lodí, ktoré odchádzajú na nočný rybolov.

Tvoj rozpočet na druhé 3 dni (v lokálnej mene)

Aby si mal predstavu o reálnych cenách mimo hotelovej ilúzie, tu je stručný prehľad toho, čo ťa takýto výlet bude reálne stáť (ceny sú kalkulované pre jednu osobu v EGP):

Aktivita / Položka	Typ nákladu	Cena v EGP	Poznámka
Cesta do Safagy a späť	Doprava (Go Bus)	120 EGP	Kupovať priamo na stanici.
Mesto duchov (Umm El Huwaytat)	Vodič s pick-upom	300 EGP	Cena za celé auto vrátane čakania.
Feteer Meshaltet v GAD	Obed	90 EGP	Obrovská porcia, pokojne pre dvoch.
Ostrov Utopia s Ahmedom	Súkromná loďka	400 EGP	Vyjednaná cena na pláži v Soma Bay.
Mons Claudianus (Lomy)	Prenájom džípu na deň	2 500 EGP	Cena za celé auto (približne 50 USD).
Falafelový obed v El Shabrawy	Pouličné jedlo	110 EGP	Vrátane pitia a príloh.
SIM karta s dátami (Vodafone)	Internet na 6 dní	500 EGP	30 GB dát (kúpené v meste, nie na letisku).

Odchod z rezortu do skutočného Egypta si vyžaduje trochu odvahy, pripravenosť na hluk, prach a úplne inú kultúrnu dynamiku. No odmena za túto odvahu je nevyčísliteľná. Namiesto spomienok na unifikovaný hotelový bazén a rovnaké švédske stoly si domov odnášaš vôňu beduínskej kávy, prach starorímskych lomov a pocit, že si túto krajinu skutočne zažil, nie ju len videl z okna autobusu.