Ak si si myslel, že Hurghada po šiestich dňoch vyčerpala všetky svoje tromfy, mýlil si sa. Pobrežie Červeného mora a priľahlá púšť majú v zálohe miesta, o ktorých 99 % turistov v rezortoch nikdy nepočulo.
Tieto posledné tri dni ťa zavedú k najstarším kresťanským pamiatkam na svete ukrytým v horských kaňonoch, ukážu ti bizarné prírodné úkazy a celý tento nezávislý maratón zakončíme veľkolepým vyvrcholením – expedíciou na opustený ostrov, ktorý si pre jeho neskutočnú scenériu vyslúžil prezývku „egyptské Galapágy“. Priprav sa na finále, ktoré ti redefinuje pojem Egypt.
Deň 7: Kláštory ukryté v Červených horách a tajomstvo ranej histórie
Ráno: Cesta do hlbín wádi k svätému Antonovi
Vstávam extrémne skoro, už o 5:30 ráno. Dnešný cieľ leží hlboko na severe v pohorí Galala. Mierim do Kláštora svätého Antona (St. Anthony Monastery), ktorý je najstarším kresťanským kláštorom na svete (založený okolo roku 356 n. l.).
Keďže tam verejná doprava priamo z Hurghady nepremáva, využívam osvedčený trik: beriem ranný diaľkový autobus smer Káhira zo stanice Go Bus a šoférovi hovorím, aby ma vysadil na odbočke Zaafarana (cesta stojí okolo 180 EGP). Odtiaľ ma po predchádzajúcom dohovore berie miestny taxikár idúci ku kláštoru (za cca 250 EGP).
Keď prichádzam ku kláštoru, obklopujú ma masívne kamenné hradby uprostred drsných, nehostinných hôr. Kláštor vyzerá ako stredoveká pevnosť. Sprevádza ma mladý koptský mních v čiernom habite. Ukazuje mi starobylé kostoly s freskami z 13. storočia, ktoré sú doteraz očadené dymom zo sviečok, a starú mlynskú pekáreň.
Výzva pre cestovateľa: Skutočný zážitok začína až za hradbami. Po strmých 1200 schodoch stúpam hore na útes do Jaskyne svätého Antona, kde tento svätec žil v absolútnej izolácii viac ako 20 rokov. Cesta nahor mi v rannom teple dáva zabrať, no ten výhľad zhora na celú púštnu dolinu a nekonečné hory je spirituálny zážitok. V jaskyni vládne absolútne ticho a chlad. Zanechávam tu malý odkaz na kúsku papiera, tak ako to robia pútnici z celého sveta.
[Hurghada] --(Go Bus smer Káhira)--> [Zaafarana] --(lokálny taxík)--> [Kláštor sv. Antona]
|
(1200 schodov nahor)
|
[Posvätná jaskyňa]
Obed: Tradičný koptský obed v kláštornej záhrade
Po zostupe dole ma mnísi pozývajú do tieňa datľových paliem v ich oáze, ktorú napája starobylý prameň tečúci priamo zo skaly. Obed je jednoduchý, no neuveriteľne čerstvý – domáci mníšsky chlieb, olivový olej z ich vlastných olivovníkov, slaný ovčí syr, paradajky a nakladané olivy. Nedá sa to kúpiť, mnísi jedlo ponúkajú hosťom za dobrovoľný príspevok (bakšiš), ktorý hádžem do skrinky pri odchode.
Popoludnie: Kláštor svätého Pavla a návrat cez veternú dolinu
Cestou späť sa zastavujem v druhom susednom kláštore – Kláštore svätého Pavla Pustovníka. Je ešte menší, schúlený hlboko v kaňone. Fascinujúce je tu podzemné poschodie kostola, ktoré je vysekané priamo do skaly, kde leží aj hrob svätého Pavla. Atmosféra je tu intímnejšia ako u sv. Antona, cítiť tu stáročia nepretržitej modlitby.
Okolo 16:00 ma taxikár berie späť do Zaafarany na checkpoint, kde stopujem diaľkový autobus smerujúci späť na juh do Hurghady. Cesta vedie cez oblasť, kde sa nachádzajú gigantické veterné turbíny – kontrast modernej technológie a tisícročnej púšte je dokonalý.
Večer: Grilované hody v El Dar Darak
Do Hurghady prichádzam vyhladovaný po celodennom treku v horách. Mierim priamo do štvrti El Dahar, do malej zastrčenej ušliapanej uličky za vládnymi budovami, kde sídli reštaurácia El Dar Darak.
Je to rodinný podnik, kde robia tie najlepšie grilované mäsá v meste. Objednávam si Mixed Grill – zmes Kofte (mleté korenené hovädzie na ihle) a Kebab (kúsky jahňacieho mäsa pečené na drevenom uhlí). Mäso nosia na miniatúrnom stolovom grile s tliacimi uhlíkmi, takže zostáva horúce. K tomu dostávam kopec tahiny a šalát z petržlenovej vňate. Stojí to okolo 320 EGP a po celom dni je to čistá gastro-extáza.
Deň 8: Skaly, ktoré spievajú, a najlepšie strážené tajomstvo pobrežia
Ráno: Púštne kaňony vo Wádi Billi
Ôsmy deň začína prenájmom lokálneho sprievodcu s terénnym autom 4×4 (dá sa dohodnúť v centre Daharu priamo s majiteľmi džípov za cca 1 800 EGP na pol dňa). Smerujeme na severozápad od Hurghady, do kaňonu Wádi Billi. Toto miesto turisti nepoznajú – väčšina z nich končí na masových safari na štvorkolkách, no my ideme hlbšie, tam, kde sa púšť mení na tektonické zárezy.
Vstupujeme do úzkeho kaňonu, kde steny zo stuhnutého čierneho bazaltu a červenej žuly siahajú do výšky 50 metrov. Vodič vypína motor.
Cestovateľský postreh: Wádi Billi má jedno špecifikum – fenomén zvaný „spievajúce skaly“. Keď vietor z hôr zafúka cez úzke štrbiny v horných partiách kaňonu, údolie začne vydávať zvláštne, tiahle tóny pripomínajúce hru na organe. Kráčam pešo po dne vyschnutej rieky, zbieram kúsky fialového fluoritu a sledujem stopy púštnych líšok v piesku.
Obed: Rybie taje v podniku Star Fish
Okolo jednej popoludní ma džíp vracia do mesta. Vystupujem na Sheraton Road a idem na obed do reštaurácie Star Fish. Je to síce známejšie miesto, no ich kvalita je neodškriepiteľná.
Tentoraz nesiaham po klasickej rybe, ale objednávam si ich špecialitu: Tajine s morskými plodmi a syrom. Dostávam horúcu hlinenú misku plnú kreviet, kalamárov a kúskov sépie v hustej smotanovo-cesnakovej omáčke, zapečenú s hrubou vrstvou syra Mozzarella. Je to neskutočne sýte, voňavé a po rannom prachu v kaňone je to presne to, čo moje telo potrebuje. Obed ma stojí 420 EGP.
Popoludnie: Tajná lagúna pláže El Sawaki
Po obede sa chcem len tak túlať a oddychovať pred zajtrajším veľkým dňom. Presúvam sa mikrobusom (10 EGP) na severný okraj štvrte Sakkala, kde sa nachádza poloopustená pláž El Sawaki Beach (vstup je za symbolických 50 EGP).
Väčšina turistov sem nechodí, pretože pláž nemá luxusné ležadlá. No na jej konci sa nachádza prírodný piesočný výbežok, ktorý vytvára dokonale pokojnú, plytkú lagúnu. Voda je tu vďaka plytčine neuveriteľne teplá. Ležím vo vode, pozorujem miestne egyptské deti, ktoré skáču z polorozpadnutého móla do vody, a užívam si totálnu absenciu akéhokoľvek komerčného tlaku.
Večer: Pouličný život na ulici El-Nasr a kaviareň Umm Kulthum
Večer trávim na El-Nasr Road – širokom bulvári, ktorý je tepnou nočného života miestnych. Žiadne obchody so suvenírmi, ale obchody s oblečením, obrovské džúserne a kaviarne.
Sadám si do kaviarne Umm Kulthum Café (pomenovanej po najslávnejšej egyptskej speváčke všetkých čias). Z reproduktorov sa tiahne jej melancholický hlas, starí páni tu fajčia vodné fajky a atmosféra je neskutočne hypnotizická. Objednávam si Sahlab – horúci, hustý mliečny nápoj zahustený práškom z orchideových hľúz, posypaný škoricou, kokosom a drvenými orieškami. Je to sladká bodka za dňom, kedy som bol bližšie k miestnej duši než kedykoľvek predtým.
Deň 9: VYVRCHOLENIE – Expedícia na ostrov Shadwan (Egyptské Galapágy)
Posledný deň musí byť nezabudnuteľný. Zabudni na ostrovy Giftun alebo Orange Bay, kde hlava na hlave stojí tisíc turistov a z reproduktorov reve popová hudba. Dnes ideme na ostrov Shadwan. Je to najväčší ostrov v ústí Suezského zálivu, vzdialený asi 50 kilometrov severovýchodne od Hurghady. V minulosti to bola uzavretá vojenská zóna (v roku 1970 tu prebehla slávna bitka medzi Izraelom a Egyptom), dodnes tu stojí starý britský maják z roku 1889 a ostrov je takmer opustený.
Dostať sa sem vyžaduje plánovanie. Nedá sa tam kúpiť bežný lístok. Musel som sa spojiť s kapitánom súkromnej rýchlolode (Speedboat) v prístave Hurghada Marina (tento výlet stojí okolo 150 USD na osobu, ak sa nazbiera malá skupina 4–5 ľudí, no stojí to za každý jeden cent). Vyplávame už o 6:00 ráno, pred nami je takmer dve hodiny plavby cez otvorený, drsný oceán.
[Prístav Hurghada Marina] ========(2 hodiny rýchloloďou cez otvorený oceán)========> [Ostrov Shadwan]
|
* Stretnutie s delfínmi
* Ruiny britského majáku
* Koralový zosuv (Drop-off)
Ráno: Stretnutie s divočinou na otvorenom mori
Cesta je divoká, vlny narážajú do lode, no uprostred trasy kapitán zrazu spomaľuje. Sme pri útese Shaab El Erg. Z ničoho nič sa vedľa našej lode vynára chrbát veľkého cicavca. A potom ďalší. Sme uprostred rodiny divokých delfínov skákavých. Nie sú to vycvičené zvieratá z delfinária. Sú slobodné.
Nasadzujem si masku a opatrne sa šmýkam do vody. Počuť len ich pískanie a cvakanie. Jeden z delfínov prichádza tesne ku mne, otočí sa na bok a pozrie sa mi priamo do očí. Ten moment čistého prepojenia s divokou prírodou uprostred hlbokej modrej vody mi vháňa slzy do masky.
Popoludnie: Vylodenie na ostrove duchov a nedotknutý podmorský svet
Okolo 10:30 prichádzame k južnému pobrežiu ostrova Shadwan. Scenéria je drsná – biele piesočné duny sa stretávajú s ostrými skalami, nad ktorými sa týči skelet starého britského majáku. Vystupujeme na breh. Chodíme po pláži, kde nie sú žiadne slnečníky, len vyplavené mušle veľké ako ľudská hlava a staré vojenské zákopy zanesené pieskom. Je to absolútny koniec sveta.
Na obed nám kapitán priamo na lodi pripravuje Sayadiya – tradičné rybárske jedlo. Je to čerstvá ryba varená v tmavej cibuľovej omáčke s ryžou. Jeme to priamo na palube lode zakotvenej v tieni ostrova.
Po obede ma čaká vrcholné potápanie/šnorchlovanie celej cesty. Severná stena Shadwanu padá vertikálne do hĺbky viac ako 500 metrov (tzv. Deep Drop-off). Voda je tu taká priezračná, že vidím desiatky metrov pod seba.
Koralová stena je masívna, obrovské poschodové koraly vyzerajú ako podmorské chrámy. A tu, na okraji hlbokej vody, prichádza to pravé vyvrcholenie – z tmy podo mnou majestátne vypláva žralok belocípy (White Tip Reef Shark). Sleduje ma s absolútnym pokojom, urobí elegantný oblúk a opäť mizne v hlbine. Vidieť tohto predátora v jeho prirodzenom prostredí, bez klietok a prikrmovania, je ultimátny zážitok, na ktorý nezabudnem do konca života.
Večer: Veľkolepá rozlúčka v bare Granada
Do prístavu v Hurghade sa vraciame so západom slnka okolo 19:00. Som unavený, spálený od slnka, so soľou zaschnutou na koži, ale s pocitom absolútneho naplnenia.
Moju deväťdňovú expedíciu zakončujem na mieste s najlepším výhľadom v meste – v reštaurácii a bare Granada na Old Sheraton Road. Kaviareň je postavená na vysokom útese priamo nad morom.
Objednávam si večeru, zappaľujem si poslednú shishu a pozerám sa dole na tmavú hladinu moru, za ktorou sa niekde v diaľke skrýva ostrov Shadwan. Deväť dní som žil mimo rezortnej ilúzie. Videl som hluk trhovísk, ticho opustených baní, tisícročné kláštory aj čistú divočinu otvoreného mora. Hurghada nie je len plážová destinácia. Je to brána do skutočného, surového a nádherného Egypta – stačí mať len odvahu otvoriť dvere a vykročiť.