Dneska to nebude len o tom, kam sa „odpratať“ na víkend, ale o tom, ako to robiť tak, aby sme po sebe nezanechali spúšť. Často sa ma pýtate, či sa to moje večné lietanie a objavovanie nebije s tým, že mi záleží na prírode. Pravda je taká, že cestovanie svet mení – niekedy k lepšiemu, inokedy k horšiemu. Ale za tie roky na ceste som prišiel na to, že sa to dá robiť inak. Udržateľnosť pre mňa nie je o tom, že budem sedieť doma na zadku, ale o tom, že budem cestovať vedomejšie.
Poďte sa so mnou pozrieť na miesta, ktoré ma naučili, že „eco“ neznamená nudu, ale skôr návrat k tomu podstatnému.
Slovinsko: Keď krajina pochopí, čo je jej najväčší poklad
Keď som prvýkrát prechádzal cez Slovinsko, mal som pocit, že som vošiel do nejakého nablýskaného katalógu o ekológii. Ale ono to nie je len na oko. Slovinsko je pre mňa európskym kráľom udržateľnosti. V Ľubľane som zažil ten zvláštny, ale úžasný pocit, keď v centre mesta nepočuť autá, len cinkanie bicyklov a šum rieky. Celé srdce mesta je pešia zóna a úprimne, je to návykové.
Môj najväčší zážitok však prišiel pri jazere Bohinj. Zatiaľ čo všetci sa tlačia pri Blede kvôli tej jednej fotke kostolíka na ostrove, ja som potiahol o pár kilometrov ďalej. Bohinj je divokejší, tichší a miestni si ho strážia ako oko v hlave. Obmedzujú tam dopravu, podporujú lokálnych farmárov a namiesto veľkých hotelov tam nájdete útulné drevené chatky.
- Môj osobný tip: Vykašlite sa na auto. Slovinsko má skvelú sieť vlakov a busov. Kúpte si v Ľubľane na trhu miestny syr, chleba a jablká, naskočte na vlak smer Bohinjska Bistrica a zvyšok dajte pešo. Ten pocit, keď pijete vodu priamo z horského prameňa a viete, že tá krajina je fakt čistá, je na nezaplatenie.
Azory: Izolovaný raj uprostred Atlantiku
Azory sú pre mňa miestom, kde si človek uvedomí svoju malosť. Tieto portugalské ostrovy sú v podstate vrcholy obrovských podmorských sopiek a vďaka svojej izolácii sa tam podarilo udržať niečo, čo my v kontinentálnej Európe strácame – absolútny súlad s oceánom. Čo ma tam totálne dostalo, je ich prístup k energii. Využívajú geotermálnu silu zeme a vietor.
Keď som sa túlal po ostrove São Miguel, fascinovalo ma, ako tam funguje turizmus. Neexistujú tam žiadne obrie rezorty, ktoré by zatienili výhľad na kráterové jazerá. Všetko je to o malých penziónoch a rešpekte k pôde. Dokonca aj ich slávne jedlo Cozido pripravujú v dierach v horúcej zemi. To je pre mňa ultimátna udržateľnosť – využiť to, čo nám zem dáva, bez toho, aby sme ju ničili.
- Môj osobný tip: Ak chcete vidieť veľryby (a že ich tam uvidíte!), poriadne si preverte agentúru. Vyberte si takú, ktorá má na palube morského biológa a dodržiava bezpečnú vzdialenosť. Nie je to o tom sa zvieraťa dotknúť, ale o tom byť tichým pozorovateľom v jeho revíri. A skúste navštíviť čajovú plantáž Gorreana – je to jediná v Európe a funguje bez pesticídov už od 19. storočia.
Balkán a jeho „Slow Travel“ kúzlo
Možno by ste Balkán nečakali v článku o udržateľnosti, ale pre mňa je to miesto, kde prežíva to najprirodzenejšie „eco“ žitie. Keď som sa túlal po dedinkách v severnom Albánsku alebo v horách Čiernej Hory, pochopil som, že my sme si udržateľnosť museli nanovo vymyslieť ako trend, zatiaľ čo oni ju proste žijú.
Tam nikto nerieši bio-certifikáty, pretože všetko, čo dostanete na stôl, rástlo v záhrade za domom. Mlieko je od kravy, ktorú ste ráno videli na lúke, a med je od včiel z vedľajšieho kopca. Toto je pre mňa podstata udržateľného cestovania – podpora lokálnych komunít. Peniaze, ktoré tam necháte, nejdú do vrecka korporátu, ale priamo rodine, u ktorej spíte na poschodí.
- Môj osobný tip: Nebojte sa „homestay“ ubytovaní. Často nemajú webstránky, nájdete ich podľa nápisu na bráne alebo cez odporúčanie v miestnej krčme. Je to ten najlepší spôsob, ako cestovať udržateľne – znižujete svoju stopu, jete najlepšie jedlo pod slnkom a vaše peniaze reálne pomáhajú udržať život v týchto krásnych, ale chudobnejších regiónoch.
Slovo na záver od vášho cestovateľa: Cestovať udržateľne neznamená, že musíte ísť pešo až do Mongolska. Znamená to, že sa v destinácii nebudete správať ako páni sveta, ale ako hostia. Skúste si nabudúce vziať vlastnú fľašu na vodu s filtrom, jedzte v malých rodinných podnikoch a namiesto piatich krajín za týždeň si poriadne vychutnajte jednu. Spomaľte. Svet vám za to poďakuje.
Čo vy a ekológia na cestách? Máte nejaký vlastný trik, ako odľahčiť planéte, keď ste v pohybe? Napíšte mi do komentárov, rád sa inšpirujem!
Majte sa krásne a stopujte radšej zážitky než emisie! ✌️
