Päťdesiat kilometrov skalnatého pobrežia medzi Positanom a Vietri sul Mare je jedným z najkrajších miest na svete – a jedným z najnáročnejších na cestovanie. Hory polostrova Sorrento tu padajú priamo do mora, medzi nimi sa do roklín a na útesy lepí trinásť obcí s pastelovými domami, kupolami pokrytými majolikou a terasami citrónovníkov. Jediná cesta sa vinie nad priepasťami s tisíckami zákrut. Od roku 1997 je celé pobrežie v zozname UNESCO.
V tomto diele prejdeme mestá a dediny jednu po druhej, povieme vám, čo jesť a kde bývať. Turistiku, lode, pláže a skryté miesta nájdete v druhom diele Cesta bohov a skryté Amalfi.
Aktuálna ponuka: Kampánia pre dvoch
Konkrétne ponuky z Invia.sk pre 2 dospelých, ceny sa aktualizujú denne. Odkazy sú partnerské.
MapaAmalfské pobrežie a miesta, o ktorých v článku píšeme. Kliknite na bod pre názov.
Ako pobrežie funguje
Od západu na východ: Positano – Praiano – Furore – Conca dei Marini – Amalfi – Atrani – Ravello a Scala (v kopcoch) – Minori – Maiori – Cetara – Vietri sul Mare. Medzi nimi vedie jediná cesta SS163 Amalfitana, vytesaná do skál v polovici 19. storočia, taká úzka, že autobusy v zákrutách zastavujú a cúvajú. Najdôležitejší dopravný uzol je mestečko Amalfi uprostred pobrežia – odtiaľ jazdia autobusy na všetky strany a lode do Positana, Salerna aj na Capri.
Z Positana do Amalfi je to 17 kilometrov, autobusom 40 – 60 minút podľa premávky, loďou 25 minút. Cesta je zážitok sám osebe: jednu zákrutu za druhou s výhľadom na more stovky metrov pod vami. Autobusom si sadnite vpravo, ak idete zo Sorrenta do Amalfi – more bude pod vami.
Positano: dedina, ktorá padá do mora
Positano je obraz, ktorý poznáte z pohľadníc: kaskáda ružových, žltých a bielych domov stekajúca strmou roklinou k pláži. Kedysi chudobná rybárska dedina, z ktorej v 19. storočí odišla polovica obyvateľov do Ameriky, objavili v 50. rokoch umelci a spisovateľ John Steinbeck, ktorý napísal, že Positano „neznie reálne, kým ste tam, a stáva sa skutočným, až keď odídete“.
Positano je vertikálne: z hlavnej cesty hore sa k moru schádza po stovkách schodov a jedinou slučkovou uličkou. Uprostred stojí kostol Santa Maria Assunta s kupolou zo zelených, žltých a modrých majolikových dlaždíc a byzantskou ikonou Panny Márie. Uličky sú plné butikov s ľanovými šatami a sandálmi šitými na mieru – tzv. moda Positano.
Hlavná pláž Spiaggia Grande má tmavý piesok a kamienky, farebné lehátka a výhľad na celé mestečko; časť je voľná. Kúsok ďalej, cez chodník popri skalách, je pokojnejšia pláž Fornillo. Večer sa oplatí sadnúť si na terasu nad pláže pri západe slnka – lampáreň nad zálivom sa rozsvieti a domy zružovejú.
- Príchod
- loďou priamo na pláž je najpohodlnejšie; autobus zastavuje hore na ceste (Chiesa Nuova a Sponda)
- Pohyb
- pešo po schodoch, miestny autobus Interno Positano
- Ceny
- najdrahšie miesto pobrežia – káva na pláži 3 – 5 €, večera 50 – 80 € na osobu
- Pre koho
- romantika, móda, výhľady; nie pre ľudí s problémami s chôdzou
Amalfi: mestečko, ktoré vládlo moru
Malé mestečko Amalfi bolo v 9. až 11. storočí námornou republikou – jednou zo štyroch spolu s Benátkami, Janovom a Pisou. Jeho lode obchodovali s Konštantínopolom, Alexandriou aj Tunisom a jeho námorný zákonník Tavola Amalfitana sa v Stredomorí používal stáročia. Podľa legendy tu vymysleli aj kompas. Moc mesta skončila v roku 1343, keď veľkú časť zničila búrka a zosuv pôdy do mora.
Nad námestím Piazza Duomo sa k katedrále sv. Ondreja stúpa po 62 schodoch. Fasáda s čiernymi a bielymi pruhmi a zlatou mozaikou je arabsko-normanská, v krypte sú ostatky apoštola Ondreja, ktoré priviezli z Konštantínopolu v roku 1208. Vedľa je Chiostro del Paradiso – rajský kláštor s bielymi arkádami, cintorín šľachticov. V údolí nad mestom stoja staré mlyny na papier – Amalfi vyrábalo ručný papier bambagina od stredoveku a v Múzeu papiera vám ukážu, ako sa robí.
Amalfi je praktickou základňou: autobusy, lode, obchody, pláž pri prístave a veľa reštaurácií. Cez deň je plné výletníkov, večer sa upokojí.
Atrani: najmenšie mestečko Talianska
Päť minút chôdze tunelom od Amalfi leží Atrani – s rozlohou 0,12 km² najmenšia obec Talianska. Biele domy stoja v rokline okolo malého námestia s kostolom, ktoré je prístupné len cez oblúk pod cestou, a pod nimi je pláž s rybárskymi loďkami. Je to obraz pobrežia, aké bolo pred turistami. Večerná prechádzka z Amalfi do Atrani po schodoch a uličkách patrí k najkrajším zážitkom.
Ravello: záhrady nad nebom
Ravello leží 350 metrov nad morom, na hrebeni nad Amalfi, a je najtichším a najelegantnejším miestom pobrežia. Hudobný skladateľ Richard Wagner sem prišiel v roku 1880 a v záhradách vily Rufolo našiel inšpiráciu pre čarovnú záhradu v opere Parsifal. Na jeho počesť sa tu každé leto koná Ravello Festival – koncerty na pódiu zavesenom nad útesom.
Na konci mestečka leží vila Cimbrone s rozľahlou záhradou, ktorá končí Terasou nekonečna (Terrazza dell’Infinito) – balkónom s antickými bustami nad priepasťou, odkiaľ je výhľad na celé pobrežie. Mnohí ho považujú za najkrajšie miesto v Taliansku. Do Ravella sa ide autobusom z Amalfi (25 minút) alebo pešo po schodoch (1 – 1,5 hodiny).
Minori a Maiori: pláže pre rodiny
Na východ od Amalfi sú dve mestečká s najväčšími plážami. Minori má zachovanú rímsku vilu z 1. storočia s freskami a mozaikami a je známe cukrárňou Sal De Riso a cestovinami ndunderi, ktoré tu robili už Rimania. Maiori má najdlhšiu pláž pobrežia – takmer kilometer piesku –, promenádu a lacnejšie hotely. Obe sú ideálne pre rodiny s deťmi a pre tých, ktorí chcú bývať pri pláži bez schodov.
Vietri sul Mare: mesto keramiky
Na východnom konci pobrežia, pri Salerne, leží Vietri sul Mare – mesto keramiky. Kupola kostola je pokrytá majolikou, steny domov ozdobené maľovanými dlaždicami a desiatky dielní predávajú taniere, misky a dlaždice s citrónmi, rybami a oslíkmi. Najznámejšia je továreň Solimene s fasádou z keramických nádob.
Citróny a limoncello
Na terasách nad morom rastie chránený citrón sfusato amalfitano – veľký, so sladkastou dužinou a hrubou voňavou šupkou. Rastie pod pergolami z gaštanového dreva a pestovatelia nosia košíky na chrbte po strmých schodoch. Zo šupiek sa vyrába limoncello, z dužiny sa robí granita, citrónové koláče delizia al limone a jedia sa aj nakrájané so soľou. V Amalfi a Minori sa dajú navštíviť citrónové sady.
Čo jesť na Amalfskom pobreží
Hrubé ručne robené rezance s morskými plodmi.
Dusené kalamáre so zemiakmi.
Rybia omáčka z ančovičiek, potomok rímskeho garum.
Ricottové halušky, ktoré varili už Rimania.
Čerstvé syry z Agerola.
Lastúrové pečivo s krémom a čerešňou – narodilo sa v tunajšom kláštore.
Piškótová kupolka s citrónovým krémom.
Citrónový likér, podávaný ľadový po jedle.
Ako sa dostať a pohybovať
- Z letiska Neapol
- autobus Curreri do Sorrenta a odtiaľ autobus SITA, alebo autobus či vlak do Salerna a loď; súkromný transfer 120 – 180 € za auto
- Lode
- Salerno – Amalfi – Positano – Capri, jazdia apríl – október; najrýchlejší a najkrajší spôsob
- Autobusy SITA
- lacné, no v lete preplnené a pomalé; lístky kupujte vopred v trafike
- Auto
- parkovanie 5 – 10 € za hodinu, v sezóne obmedzenia pre autá podľa poslednej číslice ŠPZ; lepšie skúter alebo bez auta
- Taxík
- drahý, z Amalfi do Positana 80 – 120 €
Kde bývať
najkrajšie výhľady, romantika, butiky
najdrahšie, veľa schodov
doprava na všetky strany, reštaurácie, pláž
cez deň davy
západy slnka, pokoj, lacnejšie
menej obchodov, autobus potrebný
ticho, záhrady, koncerty
hore nad morom, na pláž autobusom
pláže, rodiny, rovina
menej „pohľadnicové“
lacná základňa, vlaky
na pobrežie každý deň dochádzať
Kedy ísť a koľko to stojí
Najlepšie je máj, jún a september – more je teplé, lode jazdia a nie je tak plno. V júli a auguste sú ceny najvyššie a cesta upchatá. Od novembra do marca je veľa hotelov a reštaurácií zatvorených a lode nejazdia, no pobrežie je tiché a lacné. Počítajte s rozpočtom vyšším ako inde v Taliansku: dvojlôžková izba v sezóne 150 – 400 € za noc, lehátko na pláži 20 – 40 €, večera 40 – 80 € na osobu.
Zájazdy do Kampánie a na Amalfi na Invia.sk →
Pokračujte v sérii
Amalfské pobrežieCesta bohov a skryté AmalfiChodník bohov, údolie mlynov, loďou k jaskyniam a plážam a dediny, kam autobus nechodí
OstrovyCapriFaraglioni, Modrá jaskyňa, Anacapri a ostrov po odchode výletníkov
JuhNeapol, Pompeje a VezuvMesto pizze a Maradonu, podzemie, Pompeje, Herkulaneum a výstup na sopku
Veľký sprievodca Talianskom
Tento článok je súčasťou našej série o Taliansku. Kedy kam ísť, vlaky a autá, zvyky pri stole, pizza a jedlo od severu po juh, ostrovy a Amalfské pobrežie do hĺbky a všetkých devätnásť dielov nájdete na jednom mieste.
