Valencia: futuristické mesto v koryte rieky, kalich, ktorý vraj držal Ježiš, a ohnivý festival Fallas

Po ničivej povodni v roku 1957 odklonili Valencijčania rieku Turia mimo mesta a do jej starého koryta namiesto diaľnice, ktorú navrhovala vláda, presadili park – 9 km zelene so športoviskami, fontánami a mostami. Na jeho konci postavil valencijský architekt Santiago Calatrava Ciudad de las Artes y las Ciencias – súbor bielych futuristických stavieb ako kostry obrovských zvierat, ktoré sa zrkadlia v bazénoch: operu, vedecké múzeum, planetárium v tvare oka a záhradu L’Umbracle. Je tu aj Oceanogràfic, najväčšie akvárium v Európe s delfínmi, belugami a žralokmi (cca 35 – 40 €).

Od 15. do 19. marca sa Valencia mení na najväčšiu pouličnú párty Európy. Fallas sú obrovské sochy z dreva, polystyrénu a papiera – niektoré vysoké ako štvorposchodový dom – ktoré stavajú celý rok susedské spolky a ktoré satiricky zobrazujú politikov, celebrity a udalosti roka. Na uliciach ich stojí stovky. Každý deň o 14:00 sa na námestí radnice koná mascletà – ohlušujúca petardová symfónia, ktorú cítite v hrudi. Poslednú noc, La Cremà, všetky sochy zapália. Zachráni sa len jedna figúrka, ktorú ľudia zvolia – ninot indultat. Fallas sú na zozname UNESCO.

Paella pochádza z ryžových polí okolo jazera Albufera, 10 km južne od mesta. Pravá paella valenciana sa varí na plytkej panvici nad ohňom z pomarančového dreva a obsahuje ryžu, kuracie a králičie mäso, zelené a biele fazuľky a šafran – žiadne morské plody, žiadne chorizo. Na dne sa má vytvoriť chrumkavá pripálená vrstva socarrat. Valencijčania ju jedia na obed, nikdy večer. Najlepšie je ochutnať ju v dedinke El Palmar uprostred ryžových polí a potom sa previezť loďkou po jazere pri západe slnka.