Predstavte si ten moment, kedy za sebou definitívne zatvoríte bránu luxusného hotelového komplexu, kde od rána do noci duní tuc-tuc hudba z plážového baru, prejdete cez preplnenú promenádu a namiesto ležadla na pláži zvolíte úzku, kľukatú cestu vedúcu hlboko do vnútrozemia. Presne tam, kde končia organizované animácie a začína sa vôňa divokého rozmarínu, borovicovej živice a čerstvo upečenej empanady, totiž leží to skutočné Španielsko a jeho ostrovy. Rezorty, ponúkajú dokonalý európsky komfort, špičkový servis a azúrové vlny na dosah ruky, no ak v sebe nosíte hoci len iskru skutočného cestovateľa, nevydržíte v nich sedieť celú dovolenku. Pevninské Španielsko a najmä Baleárske ostrovy sú ako starobylý palimpsest – pod tou najvrchnejšou, nablýskanou vrstvou masového turizmu sa skrývajú hlboké vrstvy histórie, drsnej prírody a kultúry, ktorá sa nikam neponáhľa a žije si svojím vlastným tempom bez ohľadu na letové poriadky. Ak sa pozrieme na tri dlhodobo najpopulárnejšie destinácie v tejto oblasti – ostrovy Mallorca a Ibiza spolu s pevninským pobrežím Costa del Sol –, zistíme, že každá z nich ukrýva neuveriteľné únikové cesty, kde namiesto anglických nápisov počujete starú katalánčinu alebo hlbokú andalúzsku španielčinu. Poďme spoločne prejsť tieto tri fascinujúce svety tak, ako by ich prešiel niekto, kto má vrecká plné zvedavosti, v ruke kľúče od malého požičaného auta a namiesto prísneho plánu sa nechá viesť intuíciou a radami miestnych obyvateľov.
Mallorca: Divoké hrebene Tramuntany, kláštorné ticho a zabudnuté rybárske zátoky
Mallorca je v očiach mnohých ľudí nespravodlivo zaškatuľkovaná ako ostrov masových pláží, hotelových sietí v El Arenal či nekonečných nákupných bulvárov. Stačí sa však z týchto hlučných južných stredísk vydať na severozápad a pred vami sa vztýči monumentálna, vápencová hradba pohoria Serra de Tramuntana, ktoré je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Moja úniková cesta z pláží viedla práve sem, cez neuveriteľné serpentíny, kde máte pocit, že auto každú chvíľu vzlietne nad koruny prastarých olív. Prvou skutočnou oázou, kde človek okamžite zabudne na zhon moderného sveta, je Valldemossa. Táto kamenná dedinka, učupená v zelenom údolí obklopenom terasovitými políčkami, dýcha neskutočnou nostalgiou. Prechádzal som sa jej úzkymi uličkami, kde má každý jeden dom na stene pri dverách kachličku s vyobrazením svätej Cataliny Tomás, patrónky ostrova, a na oknách kvitnú stovky muškátov. Práve tu, v starom kartuziánskom kláštore Real Cartuja, strávil zimu na prelome rokov 1838 a 1839 slávny skladateľ Frédéric Chopin so spisovateľkou George Sandovou. Keď stojíte v tej tichej kláštornej cele, pozeráte sa na Chopinov originálny klavír a cez otvorené okno vdychujete vôňu pomarančovníkov z kláštornej záhrady, pochopíte, prečo tu zložil svoje najkrajšie prelúdiá – to miesto má v sebe hlboký, tvorivý kľud. V miestnej malej pekárni som si kúpil tradičnú coca de patata, sladkú zemiakovú buchtu, a zjedol ju na lavičke pod platanmi, zatiaľ čo okolo mňa prechádzali starí Mallorčania s nákupnými taškami z prútia, akoby sa tu za posledných sto rokov nič nezmenilo.
Z Valldemossy ma cesta ťahala ešte hlbšie do hôr, smerom k dedinke Deià, ktorá je už po desaťročia útočiskom umelcov, spisovateľov a bohémov z celého sveta. Domy z okrového kameňa sú tu doslova prilepené na strmom kopci a nad nimi sa týčia dramatické skalné útesy. Vyšliapal som si hore ku kostolu a miestnemu cintorínu, kde je pochovaný aj slávny anglický spisovateľ Robert Graves, a ten výhľad na nekonečné Stredozemné more, ktoré sa kdesi hlboko podo mnou trieštilo o útesy, mi vyrazil dych. Ak však hľadáte absolútny vrchol drsnej prírody Mallorcy, musíte pokračovať k jazerám Cúber a Gorg Blau, ktoré ležia priamo pod najvyšším vrcholom Puig Major. Krajina tu pripomína skôr divoké škótske vysočiny než horúci stredomorský ostrov. Odtiaľto vedie jedna z najšialenejších ciest Európy – Sa Calobra. Cesta, ktorú navrhol inžinier Antonio Parietti, padá o stovky metrov dole k moru cez sériu 180-stupňových zákrut, vrátane slávneho uzla Nus de Sa Corba, kde cesta križuje samu seba. Na konci tejto adrenalínovej jazdy vás čaká odmena v podobe ústia kaňonu Torrent de Pareis. Musíte prejsť cez dva úzke, v skale vytesané a osvetlené tunely, aby ste sa zrazu ocitli na malej štrkovej pláži zovretej medzi dvoma gigantickými, kolmými skalnými stenami vysokými dvesto metrov. Stál som tam, v ústí toho obrovského prírodného amfiteátru, počúval ozvenu vĺn a mal som pocit, že som objavil tajnú bránu do samotného stredu zeme, míle vzdialenú od akéhokoľvek hotelového rezortu.
Ibiza: Biely pokoj vnútrozemia, fenické tajomstvá a západ slnka nad mystickou skalou
Ibiza má v modernom svete nálepku hlavného mesta svetového klubingu, kde noc nikdy nekončí a kde sa na plážach striedajú najdrahší dídžeji planéty. To je však len jedna, veľmi hlučná fasáda tohto ostrova, ktorý domáci stále nazývajú Eivissa. Stačí odísť z juhu a vyraziť smerom na sever do vnútrozemia, do oblasti zvanej Es Amunts, a objavíte ostrov s hlbokou duchovnou tradíciou, panenskou prírodou a absolútnym tichom. Moja cesta za touto tajnou tvárou Ibizy začala v dedinke Santa Agnès de Corona. Ak sem prídete na začiatku roka, celé údolie je zaplavené snehobielym kobercom kvitnúcich mandľovníkov, no aj uprostred horúceho leta má toto miesto neskutočné čaro. Dedinu tvorí vlastne len jeden nádherný, snehobiely kostol z 18. storočia, dve tradičné reštaurácie a pár roztrúsených vidieckych domov, takzvaných fincas. Sadol sa si v malej krčmičke Can Cosmi, ktorá je vyhlásená po celom ostrove pre svoju najlepšiu zemiakovú tortillu s divokou špargľou, a užíval si ten neskutočný pokoj, kde jediným zvukom bolo cinkanie zvoncov miestnych oviec.
Z vnútrozemia ma to ťahalo na drsné severné pobrežie, k miestu zvanému Portinaitx a k majáku Faro de Moscarter. Tento maják je s výškou 52 metrov najvyšší na celých Baleárskych ostrovoch a vedie k nemu len úzky, prašný chodník vinúci sa po okraji vysokých útesov lemovaných pokrútenými borovicami. Kráčať týmto borovicovým hájom, kde pod vami hučí divoké more a vzduch je nasýtený slanou penou a vôňou živice, je tou najlepšou psychohygienou, akú si viete predstaviť. Ak však túžite po dotyku s históriou, ktorá siaha tisíce rokov pred vznik prvého disko klubu, musíte navštíviť feničanské nálezisko Sa Caleta na juhozápade ostrova. Sú to skromné, no neuveriteľne sugestívne kamenné základy dediny zo 7. storočia pred Kristom, vybudovanej na červených útesoch nad morom. Premýšľal som tam o tých starobylých moreplavcoch, ktorí tu našli bezpečný prístav a priniesli na ostrov pestovanie olivovníkov a viniča.
Najväčšie mystérium Ibizy ma však čakalo na juhozápadnom cípe ostrova, oproti pláži Cala d’Hort. Práve tam sa z morských vĺn do výšky takmer štyristo metrov strmo dvíha bájny vápencový ostrov Es Vedrà. Toto miesto je opradené desiatkami legiend – hovorí sa, že je to tretie najmagnetickejšie miesto na zemi po Bermudskom trojuholníku a Severnom póle, že tu žili sirény, ktoré lákali odyseových námorníkov, a že pod jeho hladinou sa nachádza potopená Atlantída. Vyššliapal som si na neďalekú obrannú vežu Torre des Savinar, postavenú na samom okraji priepasti. Keď slnko začalo klesať za horizont a farbiť oblohu do neuveriteľných odtieňov ružovej, oranžovej a fialovej, masívny tieň skaly Es Vedrà sa predlžoval cez morskú hladinu ako prst nejakého starého božstva. V tom momente, obklopený desiatkami ľudí, ktorí tu v úplnom tichu sedeli na skalách, som pochopil, prečo Ibiza v 60. rokoch tak magicky priťahovala hnutie hippie. Ten ostrov má v sebe surovú, divokú energiu, ktorú žiadny betónový rezort nedokáže skrotiť.
Costa del Sol: Andalúzske biele dediny, visuté kráľovské chodníky a arabská minulosť
Pobrežie Costa del Sol v južnej Andalúzii je synonymom pre nekonečné slnečné dni, moderné jachtové prístavy v Marbelle a piesočnaté pláže Torremolinos. Stačí sa však otočiť chrbtom k moru a pred vami sa otvorí svet andalúzskeho vnútrozemia – svet, kde sa maurská minulosť mieša s katolíckym barokom a kde krajinu definujú nekonečné olivové háje a dramatické kaňony. Moja prvá úniková cesta z andalúzskeho pobrežia smerovala do mestečka Ronda, ktoré patrí k najstarším a najúchvatnejším v celom Španielsku. Ronda je doslova rozťatá na dve polovice hlbokou, stodvadsaťmetrovou roklinou El Tajo, ktorú do vápencovej skaly vyrezala rieka Guadalevín. Obe časti mesta spája monumentálny kamenný most Puente Nuevo z 18. storočia. Keď stojíte uprostred tohto mosta, pozeráte sa dole do hlbokej priepasti, kde krúžia orly, a vidíte biele domy balancujúce priamo na okraji kolmého útesu, zatočí sa vám hlava. Prechádzal sa starou štvrťou La Ciudad, ktorá si zachovala svoj pôvodný arabský ráz s úzkymi, tienistými uličkami a skrytými nádvoriami plnými kachličiek azulejos. Navštívil som aj miestnu býčiu arénu Plaza de Toros, postavenú kompletne z kameňa, kde sa zrodili moderné pravidlá koridy, a hoci tento šport môže byť kontroverzný, architektúra tej budovy a sila histórie, ktorá z nej vyžaruje, sú nepopierateľné.
Ak hľadáte niečo ešte dramatickejšie, vaša cesta musí viesť do tiesňavy Gaitanes, kde sa nachádza legendárny Caminito del Rey – Kráľovský chodník. Tento visutý drevený chodník je pripevnený priamo na kolmých skalných stenách kaňonu vo výške viac ako sto metrov nad dnom, kde divoko šumí rieka. Kedysi bol považovaný za najnebezpečnejší chodník na svete, no dnes je kompletne zrekonštruovaný a absolútne bezpečný, hoci prechádzka po ňom vám stále spoľahlivo vyženie adrenalín do krvi. Kráčal som po úzkych doskách, nad hlavou som mal len úzky pás modrej oblohy a pod nohami hlbokú priepasť, pričom okolo mňa lietali dravé vtáky. Je to fascinujúce prepojenie ľudského inžinierstva z počiatku 20. storočia a surovej, nekompromisnej sily prírody, ktorá vás okamžite vytrhne z letargie plážového povalovania.
Z Caminito del Rey som sa vybral hľadať tie pravé andalúzske biele dediny, takzvané Pueblos Blancos. Mojím cieľom bol Setenil de las Bodegas, a toto miesto ma úplne šokovalo. Na rozdiel od iných dedín, ktoré sú postavené na vrcholoch kopcov, Setenil je postavený priamo vo vnútri skalného kaňonu. Miestni obyvatelia tu nevysekávali jaskyne do skaly, ale jednoducho využili obrovské skalné previsy a pristavali k nim predné steny domov. Prechádzal som sa po uliciach ako Calle Cuevas del Sol, kde namiesto oblohy nad sebou vidíte milióny ton masívnej skaly, ktorá doslova visí nad vašou hlavou a vytvára prirodzený tieň a chlad aj v tých najväčších letných horúčavách. Sedel som tam v malom bare, nad hlavou som mal prírodný kamenný strop a jedol fantastické andalúzske tapas – sušenú šunku Jamón Ibérico a studenú paradajkovú polievku salmorejo. V tej chvíli som si uvedomil, že toto je tá skutočná Andalúzia, hrdá, svojrázna a hlboko prepojená so zemou, na ktorej stojí.
Slovo na záver pre autentických cestovateľov
Španielsko a jeho Baleárske ostrovy sú ako nekonečný labyrint príbehov – ak zostanete uväznení len v areáli svojho rezortu, prečítate si z tejto bohatej knihy len tie najkomerčnejšie riadky. Obrovskou výhodou destinácií, je fakt, že ich precízne vybudovaná infraštruktúra a strategicky umiestnené hotely vám poskytujú dokonalé, bezpečné a luxusné zázemie. Máte stabilný prístav, kam sa môžete večer vrátiť, no cez deň vám nič nebráni v tom, aby ste sa stali objaviteľmi a dobrodruhmi.
Netreba mať strach z neznámeho ani z jazykovej bariéry. Španielsko je krajina, kde sa ľudia dorozumievajú srdcom a úsmevom. Stačí si na pár dní požičať auto, vypnúť prísne plánovanú navigáciu a nechať sa unášať prašnými cestami vedúcimi do vnútrozemia. Zastavte v prvej malej horskej dedinke, kde na námestí pod starým kostolom sedia dedkovia s baretkami na hlavách, objednajte si jedno malé café solo alebo pohár studeného vína, usmejte sa na pani za pultom a povedzte úprimné ¡Hola!. Práve v tom jedinom prchavom momente totiž prestanete byť obyčajným turistom s pasom vo vrecku. Stanete sa na chvíľu priamou súčasťou tohto horkokrvného, hrdého a neskutočne krásneho sveta, ktorý si hovorí Španielsko.
Veľký sprievodca Španielskom a Baleármi
Chystáte sa do Španielska? V našom veľkom sprievodcovi Španielskom a Baleármi nájdete pätnásť miest od Barcelony a Andalúzie po Mallorku, Menorku a Ibizu – s históriou, legendami, tapas, vstupným a zvykmi.
