Ak je Hanoj tradičným srdcom Vietnamu, Saigon je jeho motorom. Najväčšie mesto krajiny (oficiálne Ho Či Minovo Mesto, no každý mu hovorí Saigon) má po zlúčení s okolitými provinciami v roku 2025 vyše 14 miliónov obyvateľov a vyše osem miliónov motoriek. Je hlasnejší, rýchlejší, bohatší a otvorenejší ako sever – s mrakodrapmi, strešnými barmi, nákupnými centrami a ulicami, kde sa je, pije a obchoduje dvadsaťštyri hodín denne.
Pod modernou fasádou je však mesto, ktoré zažilo všetko: francúzsku koloniálnu slávu, zlatý vek 60. rokov, vojnu, pád a znovuzrodenie. Koloniálna pošta, katedrála a opera stoja vedľa mrakodrapov, v Čínskej štvrti sa v chrámoch dymí kadidlo a hodinu za mestom sa môžete plaziť tunelmi partizánov. Nechajte si tu aspoň tri dni.
MapaKde leží Saigon a miesta, o ktorých v článku píšeme. Kliknite na bod pre názov.
Od Prey Nokor po Paríž Orientu
Na mieste Saigonu stála khmérska rybárska dedina Prey Nokor. V 17. storočí sa sem sťahovali vietnamskí osadníci a v roku 1698 tu vládcovia Nguyen založili správu. V roku 1859 mesto dobyli Francúzi a urobili ho hlavným mestom kolónie Kočinčína. Postavili široké bulváre so stromami, katedrálu, poštu, operu, radnicu a vily – Saigon sa stal Parížom Orientu.
V rokoch 1955 – 1975 bol hlavným mestom Južného Vietnamu. V 60. rokoch tu žili americkí poradcovia, novinári, špióni a vojaci na dovolenke a mesto zažívalo zlatý vek aj korupciu. 30. apríla 1975 sa vojna skončila a o rok neskôr bol Saigon premenovaný na Ho Či Minovo Mesto. Po reformách v 80. rokoch sa stal ekonomickým centrom krajiny.
Katedrála, pošta a radnica
Katedrála Notre-Dame (1863 – 1880) je postavená z červených tehál dovezených z Marseille, ktoré si zachovali farbu dodnes. Od roku 2017 prechádza rozsiahlou rekonštrukciou a je zahalená lešením; obnova by mala byť hotová okolo roku 2027. V roku 2005 sa po meste rozšírila správa, že socha Panny Márie pred katedrálou plače – tisíce ľudí sem prúdili celé týždne, kým cirkev nevyhlásila, že išlo o stopy dažďa.
Hneď vedľa stojí Hlavná pošta (1886 – 1891), ktorú navrhol francúzsky architekt Alfred Foulhoux (často sa mylne pripisuje Eiffelovi). Hala s klenutým stropom, starými mapami Saigonu a Indočíny a veľkým portrétom Ho Či Mina funguje dodnes. Celé desaťročia tu pri stole sedel pán Duong Van Ngo, posledný verejný pisár, ktorý ľuďom za drobné písal a prekladal listy – pracoval tu až do vysokého veku. Vstup je zadarmo.
Palác znovuzjednotenia a 30. apríl 1975
Palác nezávislosti (dnes Palác znovuzjednotenia) postavil v roku 1966 architekt Ngo Viet Thu ako sídlo prezidenta Južného Vietnamu. Interiér zostal presne taký ako v roku 1975 – salóny, kancelárie, kino, herňa, terasa s heliportom a v suteréne bunker s mapami, rádiostanicami a operačnou miestnosťou. Vstupné cca 65 000 VND.
Tank číslo 843
30. apríla 1975 pred poludním dorazili k palácu tanky severovietnamskej armády. Tank s číslom 843 uviazol v bočnej bráne, a tak hlavnú bránu prerazil tank 390. Vojaci vybehli po schodoch a na streche vyvesili vlajku. Prezident Duong Van Minh, ktorý bol v úrade len dva dni, čakal so svojou vládou v sále a povedal: „Čakali sme na vás, aby sme vám odovzdali moc.“ Dôstojník odpovedal, že moc sa nedá odovzdať niečomu, čo už nemáte. Deň predtým a v to ráno odlietali z amerického veľvyslanectva a zo striech v centre posledné helikoptéry s Američanmi a Vietnamcami – fotka ľudí šplhajúcich na rebrík k helikoptére sa stala symbolom pádu Saigonu. Kópie oboch tankov stoja dnes v záhrade paláca.
Múzeum vojnových pozostatkov
Múzeum vojnových pozostatkov je najnavštevovanejším múzeom vo Vietname – a najťažším. Na dvore stoja americké tanky, lietadlá a helikoptéry, vnútri sú fotografie masakru v My Lai, obetí napalmu a Agent Orange, defoliantu, ktorého následky sa prejavujú dodnes v tretej generácii. Veľmi silná je galéria Requiem s fotografiami novinárov oboch strán, ktorí vo vojne zahynuli. Výstava je jednostranná, no to, čo ukazuje, je skutočné. Vstupné 40 000 VND, otvorené denne 7:30 – 17:30. Na deti je to príliš.
Filmový a literárny Saigon
Tichý Američan, Milenec a Da 5 Bloods
Britský spisovateľ Graham Greene býval začiatkom 50. rokov v hoteli Continental na ulici Dong Khoi a v izbe s výhľadom na operu písal román Tichý Američan – príbeh lásky a politiky v Saigone, ktorý predpovedal americké zapletenie do Vietnamu. Hotel stojí dodnes a scény filmovej adaptácie s Michaelom Caineom (2002) sa natáčali priamo tu. Počas vojny bola terasa hotela Continental a bar hotela Caravelle miestom, kde sa stretávali novinári, a v hoteli Rex sa konali americké tlačovky, ktorým novinári prezývali „Päťhodinové bláznovstvá“. V Saigone sa natáčali aj scény filmu Milenec (1992) podľa Marguerite Durasovej a Spike Lee tu v roku 2019 natáčal začiatok filmu Da 5 Bloods – veteránov, ktorí sa vracajú do Vietnamu, v bare v centre mesta.
Cholon: Čínska štvrť
Cholon (Veľký trh) v piatom a šiestom obvode je jednou z najväčších čínskych štvrtí na svete. Založili ju čínski obchodníci v 18. storočí a dodnes má vlastný rytmus – sklady, dielne, trhy a chrámy zhromaždení podľa provincií pôvodu. Najkrajší je chrám Thien Hau z roku 1760 zasvätený bohyni morí, so zeleno-zlatými figúrkami na streche a obrovskými špirálami vonných tyčiniek, ktoré horia aj tri týždne. Za návštevu stojí aj trh Binh Tay v čínskej hale z roku 1930.
V treťom obvode stojí taoistická pagoda Nefritového cisára z roku 1909 – plná dymu, drevorezieb a sôch bohov a démonov. Ženy sem chodia prosiť bohyňu plodnosti o deti a v jazierku pri vchode plávajú korytnačky. Pagodu navštívil v roku 2016 aj prezident Obama.
Tunely Cu Chi
Asi 60 kilometrov severozápadne od centra je Cu Chi, kde Viet Cong vybudoval sieť tunelov dlhú takmer 250 kilometrov – v troch podlažiach, s nemocnicami, kuchyňami so špeciálnymi komínmi, ktoré rozptyľovali dym, skladmi a poľnými veliteľstvami. Bojovníci a ich rodiny tu žili mesiace pod zemou, zatiaľ čo nad nimi stála americká základňa. Vstupy boli maskované listami a mnohé tunely tak úzke, že sa do nich zmestil len drobný Vietnamec.
Navštíviť sa dajú dve časti: Ben Dinh (bližšie, rušnejšie, vstupné 110 000 VND) a Ben Duoc (ďalej, autentickejšie, 125 000 VND). Prejdete sa lesom s pascami, uvidíte maskované vchody a preleziete 50 – 100 metrov rozšíreného tunela. Pri tuneloch je strelnica, kde si za každý náboj zaplatíte a môžete strieľať zo zbraní z vojny.
Cao Dai: chrám, kde je svätým Victor Hugo
Na výlete do Cu Chi môžete pokračovať do provincie Tay Ninh k Svätej stolici náboženstva Cao Dai. Toto náboženstvo vzniklo v roku 1926 a spája budhizmus, taoizmus, konfucianizmus, kresťanstvo a islam do jedného. Jeho symbolom je božské oko v trojuholníku a medzi svätcami, s ktorými veriaci komunikujú cez seansy, sú Budha, Ježiš, Konfucius, ale aj čínsky revolucionár Sun Jat-sen a francúzsky spisovateľ Victor Hugo. Chrám je farebný ako z rozprávky, s drakmi okolo stĺpov. Každý deň na poludnie sa koná obrad, ktorý môžete sledovať z balkóna – veriaci v bielom, kňazi v červenom, modrom a žltom. Vietnam má vyše dva milióny vyznávačov Cao Dai.
Výlety a zážitky: ceny 2026
Doprava, sprievodca, vstupné do Ben Dinh alebo Ben Duoc.
Rýchloloďou po rieke Saigon cca 1,8 – 2,3 milióna VND.Tunely a poludňajší obrad v Tay Ninh.
Dlhý deň v aute.Na zadnom sedadle historickej Vespy po štvrtiach a stánkoch, 6 – 8 zastávok.
Najlepší úvod do saigonského jedla.My Tho a Ben Tre – kanály, kokosové cukríky, ovocné sady.
Viac v diele o delte Mekongu.Biosférická rezervácia UNESCO s mangrovami a opicami.
Teraz súčasť mesta, 2 h jazdy.Akrobatické predstavenie inšpirované vietnamským vidiekom a bambusom.
Lístky na webe opery.Zjednávanie a podvody v Saigone
telefón v ruke pri ceste
mobil a tašku držte na strane od cesty, na Grab-motorke ho schovajte
tričko 250 000 VND, „pravé“ hodinky
tričko 80 000 – 120 000 VND; značkový tovar je falzifikát
koktail bez ceny, „balóny“
objednávajte len s cenou na lístku; balóny s plynom sú zakázané a nebezpečné
nasadí vám tyč na fotku a chce 200 000 VND
zdvorilo odmietnite hneď na začiatku
„fixná cena“
Grab, Be alebo elektrické Xanh SM – cena vopred
Čo jesť v Saigone
Lámaná ryža s grilovaným bravčovým rebrom, vajíčkom a omeletou z bravčového. Jedáva sa ráno, na obed aj o polnoci.
Najslávnejšia (a najdrahšia) bageta mesta, plná paštéty a mäsa. Okolo 70 000 VND.
Rezancová polievka „z Phnom Penhu“ s krevetami, bravčovým a pečeňou.
Obrovská chrumkavá palacinka s krevetami a bravčovým, zabalená do horčičných listov.
Slimáky a mušle v desiatkach podôb – s tamarindom, kokosom, cesnakom či maslom. Celá ulica večer žije.
Ľadová káva so sladeným mliekom; bac xiu je jemnejšia, s viac mliekom.
Večer a nočný život
Saigon nikdy nespí. Pešia zóna Nguyen Hue pred radnicou je večer plná rodín, skejtbordistov a pouličných umelcov. Ulica Bui Vien v batôžkárskej štvrti je hlasný karneval barov, klubov a reproduktorov. Pokojnejší večer ponúkajú strešné bary hotelov v prvom obvode a výhľad z mrakodrapu Bitexco alebo z Landmark 81, najvyššej budovy Vietnamu (461 m). Vo štvrtom obvode na Vinh Khanh sa do noci jedia slimáky a pije pivo.
Kde sa ubytovať
Pre prvú návštevu je najlepší 1. obvod – historické centrum s hotelmi od hostelov po luxus. Pokojnejší je 3. obvod s kaviarňami a vilami a najmodernejší Thao Dien v Thu Duc pri rieke. Atmosféru starého Saigonu majú historické hotely Continental, Rex a Majestic na ulici Dong Khoi.
Pokračujte v sérii
Zo Saigonu je to dve až tri hodiny do delty Mekongu, hodina letu na Phu Quoc a tri hodiny k moru do Mui Ne.
Juh a MekongDelta MekonguPlávajúce trhy, deväť drakov a dom Durasovej Milenca
Juh a MekongPhu QuocBiele pláže, najdlhšia lanovka nad morom a rybacia omáčka
Južné pobrežieMui Ne a Phan ThietDuny ako na Sahare, kitesurfing a rybacia omáčka
Veľký sprievodca Vietnamom
Tento článok je súčasťou našej série o Vietname. Vstup do krajiny, peniaze, ceny výletov, jedlo, filmové miesta, zvyky, sviatky a všetkých šestnásť dielov vrátane troch skrytých klenotov nájdete na jednom mieste.
