Cyprus je v predstavách väčšiny cestovateľov zapísaný ako ostrov nekonečného leta, kde sa luxusné hotelové komplexy dotýkajú tyrkysového mora a pláže sú od rána do večera obsadené ležadlami. Ak sa však rozhodnete nechať pohodlie rezortu za chrbtom, odomkne sa pred vami úplne iný svet. Svet, kde namiesto cinkania pohárov s miešanými drinkami počuť šum vetra v olivových hájoch, namiesto hotelovej hudby zvonenie ovčích zvoncov v horách a kde namiesto medzinárodného bufetu ochutnáte haloumi priamo z rodinnej farmy.
Podľa rebríčkov zájazdov patrí medzi tri najpopulárnejšie letoviská na južnom Cypre trojica Ayia Napa, Protaras a Paphos. Každé z nich má svoju špecifickú atmosféru, no každé zároveň funguje ako dokonalá vstupná brána k únikom do neznáma. Stačí si požičať auto (hoci s volantom na pravej strane), otvoriť okná dokorán a vyraziť na miesta, kde cestovný ruch ešte neprevalcoval cyperskú dušu.
1. Únik z Ayia Napa: Od hlučného párty centra k divokým útesom a ospalým dedinkám
Ayia Napa je známa ako cyperská Ibiza. Cez deň láka na ikonickú pláž Nissi Beach s jemným bielym pieskom a v noci sa mení na pulzujúce centrum s neónovými nápismi a preplnenými klubmi. Hluk a dynamika tohto miesta môžu byť po niekoľkých dňoch vyčerpávajúce. Našťastie, stačí prejsť len pár kilometrov na východ a ocitnete sa v úplne inom vesmíre.
Vaša cesta mimo rezortnú realitu by mala začať na národnom polostrove Cape Greco. Hoci sem občas zablúdia autobusy s turistami, ak sem prídete skoro ráno, zažijete surovú, takmer mesačnú krajinu. Skaly tu padajú priamo do hlbokého, atramentovo modrého mora a vietor bičuje zakrpatené borovice. Prejdite sa k morským jaskyniam (Sea Caves), ktoré príroda tisícročia vysekávala do vápenca. Miestni mladíci tu občas skáču z útesov do vody, no oveľa magickejšie je len tak sedieť na okraji skaly a sledovať, ako sa vlny trieštia o spodné galérie.
Kúsok odtiaľ stojí bielo-modrý kostolík Agioi Anargyroi. Pôsobí ako vystrihnutý z pohľadnice z gréckeho ostrova Santorini. Pod ním sa nachádza skrytá jaskyňa s prameňom svätenej vody, ku ktorej vedú strmé schody. Keď tam zostúpite, pocítite príjemný chlad a absolútne ticho, ktoré ostro kontrastuje s dunením basov z plážových klubov, ktoré ste nechali len desať minút jazdy za sebou.
Ak zatúžite po skutočnom kultúrnom šoku v tom najlepšom zmysle slova, zamierte do vnútrozemia do oblasti zvanej Kokkinochoria – v preklade „červené dediny“. Tento názov dostali podľa sýtočervenej, na železo bohatej pôdy, v ktorej sa rodia tie najlepšie zemiaky na svete. Zabudnite na suvenírové obchody. V dedinkách ako Sotira alebo Liopetri uvidíte starých chlapov sedieť pred kaviarňami (kafenio), ako pijú silnú cyperskú kávu, hrajú tavli (backgammon) a vážne debatujú o živote.
V Liopetri nájdete jedno z najčarovnejších a najmenej dotknutých miest na pobreží – Potamos Liopetriou. Ide o prírodný riečny estuár, ktorý pripomína malý severský fjord, no v stredomorskom šate. Kotvia tu tradičné rybárske lode natreté namodro a nazeleno, rybári na brehu opravujú siete a vo vzduchu cítiť pach soli a nafty. Na konci tohto kanála sú dve malé, rodinné taverny. Sadnite si tam na terasu a objednajte si Psaromeze – rybie meze. Nebudú vám servírovať žiadne luxusné naaranžované taniere, ale to, čo v ten deň rybári skutočne vytiahli z mora. Chobotnice sušené na slnku a následne grilované na drevenom uhlí tu chutia tak, že na hotelovú večeru okamžite zabudnete.
Pred návratom do nočného šialenstva Ayia Napa sa ešte zastavte v kláštore Ayia Thekla. Starobylé miesto s podzemnou kaplnkou vysekanou do skaly leží priamo na pláži, no väčšina turistov ho obchádza. Je to ideálne miesto na sledovanie západu slnka, kedy sa obloha sfarbí do purpurova a vy si uvedomíte, že Cyprus má dve tváre – jednu hlučnú pre turistov a druhú tichú, spirituálnu, ktorá tu bola po stáročia.
2. Únik z Protarasu: Cez cyprusové háje do tajomného vnútrozemia a rodinných fariem
Protaras, susediaci s Ayia Napou, je o niečo pokojnejší, orientovaný na rodiny s deťmi. Jeho pýchou je Fig Tree Bay, pláž s krištáľovo čistou vodou a ikonickým ostrovčekom. Protaras je však tak trochu umelo vytvorené stredisko, kde všetko slúži turistickému priemyslu. Ak chcete zažiť skutočný život obyvateľov ostrova, musíte sa vydať smerom k vnútrozemiu a k takzvanej „Zelenej línii“, ktorá ostrov rozdeľuje.
Začnite hneď nad Protarasom. Nad mestom sa týči strmý skalnatý kopec, na ktorom stojí kostol Profitis Ilias (Prorok Eliáš). Vedie k nemu viac ako sto schodov, a preto sa väčšine dovolenkárov v letných horúčavách hore nechce. To je vaša šanca. Vyjdite hore podvečer. Výhľad, ktorý sa vám naskytne, vám vezme dych. Na jednej strane vidíte nekonečné more a vysvietený rezort, no na druhej strane sa otvára pohľad do vnútrozemia, kde sa krajina vlní do suchých kopcov a v diaľke vidieť siluety pohoria Troodos. Za kostolom rastie strom želaní, na ktorý ľudia priväzujú kúsky látky. Vo vetre to vytvára zvláštnu, priam mystickú atmosféru.
Z Protarasu je to len na skok do mesta Deryneia. Toto mesto žije v tieni modernej histórie. Práve tu sa nachádza kultúrne centrum, z ktorého terasy sa môžete ďalekohľadom pozrieť na Varoshu – niekdajšie luxusné predmestie Famagusty, ktoré po tureckej invázii v roku 1974 zostalo mestom duchov. Je to silný emocionálny zážitok. Vidieť opustené výškové hotely na pláži, kde sa zastavil čas, vás prinúti zamyslieť sa nad komplikovaným osudom tohto ostrova. Mimo tohto smutného miesta je však Deryneia živým poľnohospodárskym centrom, ktoré je vyhlásené pestovaním jahôd. Ak sem prídete v správnom čase, pri cestách stoja stolíky s čerstvo natrhanými, neuveriteľne sladkými plodmi a domácom jahodovým likérom.
Ak budete pokračovať hlbšie do vnútrozemia, krajina začne schnúť a meniť sa na typickú stredomorskú makchiu. Vaším cieľom by mala byť dedinka Frenaros. Prečo? Pretože práve v týchto neturistických oblastiach môžete natrafiť na malé syrárne, kde sa stále ručne vyrába tradičný syr haloumi a anari. Keď vojdete do dediny, hľadajte nápisy Galaktokomia (mliekarne). Ak budete mať šťastie, domáci vás pustia dnu, ukážu vám veľké medené kotly a dajú vám ochutnať teplý, čerstvo vytiahnutý syr, ktorý ešte vŕzga medzi zubami a vonia po mäte. Toto je chuť Cypru, ktorú v rezorte nedostanete.
Cestou späť obíďte hlavné ťahy a vyberte sa po starých vidieckych cestách smerom k obci Avgorou. Tu nájdete CyHerbia Botanical Park. Hoci ide o upravené miesto, nachádza sa uprostred ničoho a ponúka úžasný únik pre zmysly. Prechádzate sa medzi poliami levandule, šalvie, tymiánu a rozmarínu. Súčasťou je aj labyrint zo zelených kríkov a destiléria, kde môžete sledovať, ako sa z byliniek získavajú esenciálne oleje. Sadnite si do ich záhradnej čajovne a dajte si ľadový čaj z horských byliniek. Okolo vás budú lietať stovky motýľov a vy úplne zabudnete, že len pätnásť kilometrov odtiaľ tisíce ľudí bojuje o miesto na pláži pod slnečníkom.
3. Únik z Paphosu: Do zeleného srdca ostrova, divokých roklín a mýtov o bohoch
Paphos, ležiaci na západnom pobreží, má úplne iný charakter ako východ ostrova. Je to miesto nasiaknuté históriou, zapísané na zozname UNESCO, s krásnym prístavom a archeologickými parkami. Aj Paphos však trpí neduhmi masového turizmu – promenáda je plná reštaurácií s britskými raňajkami a suvenírmi „Made in China“. Západný Cyprus však skrýva tie najdivokejšie a najkrajšie prírodné scenérie na celom ostrove, ktoré čakajú na tých, čo sa neboja zísť z asfaltových ciest.
Vaša prvá cesta z Paphosu musí viesť na sever, smerom k polostrovu Akamas. Akamas je posledná skutočne divoká oblasť na južnom Cypre, kde nie sú žiadne asfaltové cesty, žiadne hotely a žiadne plážové bary. Na jeho okraji leží úchvatná roklička Avakas Gorge. Cesta k nej vedie pomedzi banánové plantáže, ktoré sú pre túto časť Paphosu typické. Keď vstúpite do rokliny, teplota okamžite klesne o niekoľko stupňov. Steny z vápenca sa postupne zužujú, až máte pocit, že sa nad vami zavrú. Nad hlavou vám visia divoké figovníky a oleandre, zo skál kvapká voda a pod nohami vám bzučia jašterice. Prechádzka touto roklinou vyžaduje dobrú obuv, občas musíte preskakovať balvany a brodiť sa potokom, no ten pocit dobrodružstva je na nezaplatenie. Na konci, kde sa roklina otvára, sa ocitnete v tichu, ktoré prerušuje len krik dravých vtákov krúžiacich vysoko nad vami.
Keď vyjdete z rokliny, pokračujte hlbšie do Akamasu smerom k pláži Lara Beach. Táto pláž je svetozvým hniezdiskom chránených korytnačiek caretta-caretta a korytnačiek zelených. Cesta sem je prašná, plná výmoľov, takže bežné osobné auto dostane zabrať, no odmena stojí za to. Lara Beach je divoká pláž s hrubým pieskom a búrlivým morom. Nenájdete tu ani jedno ležadlo. Sú tu len malé drevené klietky, ktorými dobrovoľníci označujú a chránia korytnačie hniezda v piesku. Ak sem prídete neskoro popoludní, keď odídu aj poslední majitelia džípov, zažijete surovú silu prírody. Môžete sa prechádzať po pobreží, zbierať mušle a sledovať západ slnka, ktorý je na západe ostrova obzvlášť dramatický.
Ak namiesto divokej prírody preferujete romantiku starého sveta, z Paphosu zamierte do vnútrozemských kopcov oblasti Laona. Krajina sa tu mení, stúpa nahor a všade okolo seba vidíte terasovité vinohrady. Táto oblasť je srdcom cyperského vinárstva. Dedinky ako Kathikas alebo Arodoures sú postavené z bieleho miestneho kameňa. Ulice sú také úzke, že auto cez ne prejde len so sklopenými zrkadlami. V Kathikase nájdete skvelé rodinné vinárstva, kde vás privíta priamo majiteľ. Netreba sa vopred objednávať – stačí zaklopať. Naleje vám pohár miestneho bieleho vína z odrody Xynisteri alebo robustného červeného Maratheftiko. K tomu vám nakrája domáci chlieb pokvapkaný olivovým olejom a vy zrazu zistíte, že čas na Cypre plynie úplne iným tempom.
Pre tých, ktorí chcú zažiť absolútny pokoj, odporúčam dedinku Fyti. Je známa svojím tradičným tkáčskym umením, ktoré sa tu dedí z generácie na generáciu. V malej dedinskej izbe, ktorá slúži ako múzeum, dodnes sedia staré ženy za drevenými krosnami a vytvárajú zložité geometrické vzory zvané fytiotika. Keď si od nich kúpite malý obrus, nekupujete si suvenír, ale kus miznúcej histórie. V dedinskej krčme si potom dajte Kleftiko – jahňacie mäso pomaly pečené v hlinenej peci spolu so zemiakmi a bobkovým listom. Mäso je také jemné, že odpadáva od kosti, a chuť dymu z dreva mu dodáva neopakovateľnú arómu.
Prečo vlastne opustiť brány rezortu?
Cyprus je ostrov, ktorý odmeňuje zvedavých. Keď zostanete len na hotelovej pláži, uvidíte len unifikovanú tvár globalizovaného turizmu. Uvidíte rovnaké menu, rovnaké animácie a rovnaké slnečníky ako kdekoľvek inde v Stredomorí.
Až vo chvíli, keď odbočíte na prašnú cestu, keď zablúdite v úzkych uličkách kamennej dediny, keď ochutnáte ovocie odtrhnuté priamo zo stromu pri ceste a keď sa porozprávate s miestnymi ľuďmi, pochopíte, prečo bol tento ostrov po tisícročia jablkom sváru medzi ríšami a prečo ho starovekí Gréci vybrali za rodisko bohyne krásy a lásky Afrodity.
Južný Cyprus mimo rezortov nie je len o miestach na mape. Je o pocite slobody, o vôni tymiánu rozohriateho slnkom, o chuti slaného vetra na perách a o objavení sveta, kde sa nikto nikam neponáhľa. Stačí urobiť prvý krok za bránu hotela a nechať sa viesť samotným ostrovom.