Predstavte si okamih, kedy necháte za sebou chladný vzduch hotelovej recepcie, prejdete okolo bazéna, kde sa od rána tiahne vôňa opaľovacích krémov a miešaných drinkov, a namiesto ležadla na dokonale upravenej pláži sa vydáte smerom k prašnej ceste vedúcej k hmlistým siluetám pohoria Troodos alebo na osamelé útesy bičované morským príbojom. Presne v tejto chvíli, keď sa nánosy masového cestovného ruchu rozplynú v horúcom stredomorskom vzduchu, sa pred vami odhalí skutočný Cyprus. Je to ostrov dvoch tvárí – jedna je moderná, pulzujúca a nablýskaná, plná komfortu, ktorý slovenským dovolenkárom garantujú letoviská ako Ayia Napa, Protaras či starobylý Pafos. Tá druhá tvár je však zahalená tajomstvom, vonia divokým tymianom, citrusovými sadmi a starým drevom pravoslávnych kláštorov, ktoré po stáročia strážia hlboké horské údolia. Ak v sebe máte aspoň kúsok túžby po skutočnom poznaní, bola by obrovská škoda prežiť celý pobyt iba v hraniciach all-inclusive rezortov. Cyprus je ako otvorená učebnica dejepisu, kde sa na každom kroku prepletajú stopy starovekých gréckych mýtov, rímskych mozaík, križiackych hradov a osmanskej architektúry, obklopené prírodou, ktorá dokáže byť v priebehu hodiny jazdy autom spaľujúco púštna aj osviežujúco horská. Poďme sa spoločne vydať na cestu, akú by prešiel niekto, kto hľadá autentickosť, miluje vôňu pravej cyperskej kávy varenej v horúcom piesku a nebojí sa objavovať miesta, o ktorých bežní turisti v rezortoch ani netušia.

Ayia Napa: Od hlučných pláží a barov k tichým morským jaskyniam Cavo Greco a zabudnutým dedinkám Kokkinochoria

Ayia Napa je celosvetovo známa ako cyperská Ibiza, stredisko plné neutíchajúcej energie, kde slávna pláž Nissi Beach cez deň praská vo švíkoch a v noci sa premení na jeden veľký tanečný parket. Stačí však sadnúť na bicykel alebo si požičať auto a vyraziť len pár kilometrov na východ, kde sa pevnina dramaticky zužuje do majestátneho mysu Cavo Greco. Moja úniková cesta viedla práve sem, na miesto, kde sa vápencové útesy strmo prepadávajú do neuveriteľne tyrkysového mora. Keď kráčate po prašných chodníkoch tejto prírodnej rezervácie, kde rastú len pokrútené borovice a divoké kríky odolávajúce slanému vetru, hluk z diskoték vám pripadá ako vzdialená minulosť. Najväčším zážitkom bolo pre mňa objavenie morských jaskýň Sea Caves, ktoré tisícročia hnevu vĺn vytesali do bieleho skalného masívu. Zišiel som opatrne dole k hladine, kde voda s neskutočnou silou narážala do kamenných oblúkov, a chvíľu som len tak sedel na vyhriatej skale a sledoval, ako sa slnečné lúče lámu hlboko pod hladinou v čistote, akú nájdete málokde v Európe. Kúsok odtiaľto, skrytá medzi skalami, stojí maličká bielo-modrá kaplnka Agioi Anargyroi, pod ktorou vedú schody priamo do skrytej jaskyne, kde sa podľa legiend kedysi ukrývali pustovníci a svätci.

Ak však zatúžite po dotyku so skutočným životom miestnych ľudí, musíte z Cavo Greco zamieriť hlbšie do vnútrozemia, do oblasti zvanej Kokkinochoria, čo v preklade znamená „červené dediny“. Tento názov oblasť dostala podľa sýtočervenej, na minerály bohatej pôdy, z ktorej pochádzajú tie najlepšie zemiaky a zelenina na ostrove. Prechádzal som cez dedinky ako Sotira či Liopetri, kde sa namiesto luxusných suvenírových obchodov pred domami sušia obrovské trsy domáceho cesnaku a cibule. V Liopetri som sa zastavil pri starom rybárskom ústí rieky, ktoré domáci nazývajú Potamos, kde na hladine odpočívajú tradičné drevené rybárske lode natreté jasnými farbami. Miestni rybári tu sedeli na mólach, opravovali siete a rozprávali sa s takým pokojom, akoby sa ich zhon moderného sveta vôbec netýkal. Sadol som si do malej taverny priamo na brehu a objednal si tradičné meze – sled malých tanierikov, kde sa striedal pečený syr halloumi s mätou, čerstvé olivy, omáčka tzatziki a pomaly pečené jahňacie mäso kleftiko, ktoré bolo také jemné, že sa doslova rozpadávalo na jazyku. Tento kulinársky rituál, ktorý trval takmer dve hodiny, bol najlepším dôkazom toho, že skutočné cyperské pohostinstvo netreba hľadať v hotelových reštauráciách, ale práve v týchto zastrčených klenotoch, kde sa varí srdcom.

Protaras: Z moderného korza cez mystické schody proroka Eliáša do opusteného mesta duchov Varosha

Hneď vedľa Ayia Napy sa rozkladá Protaras, letovisko, ktoré si získalo srdcia rodín s deťmi najmä vďaka ikonickej pláži Fig Tree Bay s jemným zlatistým pieskom a pokojným morom. Protaras je plný moderných hotelov, reštaurácií a atrakcií, no ak chcete zažiť niečo, čo vám zanechá hlbokú stopu v duši, musíte najprv vystúpiť na strmý skalnatý kopec, ktorý sa týči priamo nad letoviskom. Vedie naň presne 156 kamenných schodov a na jeho vrchole stojí malý kamenný kostolík Profitis Ilias (Prorok Eliáš). Vyšliapal som si sem neskoro popoludní, keď horúčava začala ustupovať. Okolo kostola rastú staré stromy, na ktorých vetvách sú priviazané stovky farebných šatiek a stužiek – každá z nich predstavuje modlitbu alebo prianie za uzdravenie blízkeho človeka. Keď sa od kostola pozriete smerom k moru, uvidíte celý Protaras ako na dlani, no ak sa otočíte na severovýchod, naskytne sa vám pohľad, ktorý vám vyrazí dych a prinúti vás zamyslieť sa nad pohnutou históriou tohto rozdeleného ostrova.

Kdesi v diaľke sa totiž črtajú siluety opustených výškových budov Famagusty a jej legendárnej predmestskej štvrte Varosha. Tento pohľad ma nenechal chladným a rozhodol som sa vydať na jedno z najfascinujúcejších a zároveň najmrazivejších miest, aké som kedy navštívil. Varosha bola pred rokom 1974 luxusným strediskom Stredomoria, kam chodievali hviezdy ako Elizabeth Taylor či Brigitte Bardot. Po tureckej invázii však zostala zo dňa na deň oplotená, opustená a stala sa mestom duchov. Prejsť cez hraničný priechod a kráčať po opustených bulvároch, kde z asfaltu vyrastajú divoké kríky a opuncie, bol neskutočne silný zážitok. Vidíte tu chátrajúce luxusné hotely s nápismi zo 70. rokov, opustené obchody s oblečením, kaviarne s prevrátenými stoličkami a domy, v ktorých na balkónoch dodnes visí rozpadnutá bielizeň. Pláž pred týmito hotelmi s oknami bez skiel je pritom dokonale čistá, s tým najjemnejším bielym pieskom a tyrkysovou vodou, čo vytvára neuveriteľný, priam surreálny kontrast medzi ľudskou tragédiou a večnou krásou prírody. Táto skúsenosť, hoci mierne melancholická, mi pomohla pochopiť hĺbku identity Cypru a uvedomiť si, že tento ostrov je oveľa viac než len bezstarostná dovolenková destinácia.

Pafos: Z antického prístavu do panenskej divočiny polostrova Akamas a ticha vinárskych dedín pohoria Troodos

Na opačnom, juhozápadnom konci ostrova leží Pafos, mesto, ktoré dýcha históriou tak intenzívne, že bolo kompletne zaradené do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Hoci Pafos ponúka príjemnú prístavnú promenádu a skvelé rezorty, jeho skutočná magická sila leží hneď za mestskými hradbami v obrovskom archeologickom parku. Moje putovanie za tajomstvami minulosti začalo práve tu, prechádzkou pomedzi základy starovekých rímskych víl, kde som objavil svetovo unikátne podlahové mozaiky. Stál som nad výjavmi z gréckej mytológie v Dionýzovom dome a bol som ohromený tým, s akou neuveriteľnou precíznosťou a farebnosťou dokázali starí majstri pred dvetisíc rokmi poskladať tisíce malých kamienkov do živých obrazov bohov, lovcov a mýtických zvierat. Len pár kilometrov severne sa nachádzajú Hrobky kráľov, monumentálne podzemné komplexy vytesané priamo do skál nad morom, kde hluk príboja vytvára prirodzenú kulisu pre miesto posledného odpočinku starovekých pafoských aristokratov.

Najväčší únik z civilizácie na celom Cypre ma však čakal, keď som pokračoval ďalej na sever, na polostrov Akamas, ktorý je jediným čistokrvným národným parkom na ostrove. Sem cesty nevedú, aspoň nie tie asfaltové. Prenajal som si terénne auto a vydal sa do tiesňavy Avakas. Kráčať týmto hlbokým vápencovým kaňonom, kde sa skalné steny k sebe približujú na vzdialenosť sotva dvoch metrov a nad hlavou sa vám týčia do výšky tridsiatich metrov, bol zážitok z iného sveta. Vzduch tu bol vlhký a chladný, zo stien kvapkala voda a rástli tu vzácne druhy papradí a orchideí, ktoré nenájdete nikde inde. Cesta ma ďalej priviedla k Afroditiným kúpeľom, malému prírodnému jazierku v tieni starého figovníka, kde sa podľa mýtov bohyňa krásy s obľubou kúpala.

Z divokého pobrežia Akamasu ma cesta nakoniec zatiahla vysoko do hôr, na svahy pohoria Troodos, do vinárskej oblasti zvanej Krasochoria. Mojím cieľom bola dedinka Omodos, ležiaca uprostred nekonečných terasovitých viníc. Omodos je oázou pokoja s dláždenými uličkami a tradičnými kamennými domami s drevenými okenicami. Vstúpil som do starobylého kláštora Svätého Kríža, ktorý dominuje námestiu, a nechal sa pohltiť vôňou kadidla a tichom, ktoré tu panovalo. Neskôr ma miestny vinár pozval do svojej pivnice, kde mi ukázal prastarý drevený lis na hrozno a nalial mi pohár Commandarie – najstaršieho menovaného vína na svete, ktoré sa tu vyrába zo sušeného hrozna už od čias križiackych výprav. Chuť tohto hustého, sladkého vína s tónmi hrozienok, medu a korenia, ktorú som si vychutnával na terase s výhľadom na slnkom zaliate horské hrebene, bola tou najkrajšou bodkou za mojím putovaním.

Slovo na záver pre skutočných objaviteľov

Cyprus je ako vzácna mozaika – ak zostanete uväznení len v areáli svojho rezortu, uvidíte z nej iba jeden jediný kamienok. Obrovskou výhodou dovolenky, je to, že vám ich starostlivo vybrané hotely a špičkový servis poskytnú stabilné, komfortné a bezpečné zázemie. Máte svoje pevné miesto, kde sa môžete spoľahnúť na dokonalú starostlivosť, no hneď za dverami hotela na vás čaká svet plný dobrodružstva, stačí len nabrať odvahu a vykročiť.

Netreba sa báť jazdy na ľavej strane, ktorá je dedičstvom britskej minulosti, ani cudzích nápisov. Cypričania sú nesmierne srdeční a pohostinní ľudia, ktorí milujú, keď cudzinci prejavia záujem o ich kultúru a históriu. Požičajte si auto, vypnite prísne naplánovanú navigáciu a nechajte sa viesť intuíciou. Zastavte v horskej dedinke, pozdravte starého pána sediaceho pred kaviarňou úprimným „Kalimera“ a dajte si s ním pohár chladeného nápoja. Práve v takýchto momentoch totiž prestávate byť obyčajným turistom a stávate sa na chvíľu súčasťou tohto čarovného sveta, na ktorý kedysi z morskej peny vystúpila samotná Afrodita.