Na pláži Tortuguero pri karibskom pobreží Kostariky sa počas niekoľkých letných a jesenných mesiacov odohráva jedna z najväčších prírodných udalostí na západnej pologuli – a väčšina sveta o nej ani nevie. Každú noc sa z oceánu vynárajú desiatky obrovských korytnačiek, aby vykopali jamu v piesku a zverili jej svoju budúcnosť. Volajú sa kareta obrovská, po anglicky green turtle, a Tortuguero je ich najväčšou hniezdnou kolóniou na celej západnej pologuli.
Prečo sa volá zelená, keď je hnedá
Meno „kareta obrovská“ nemá nič spoločné s farbou jej panciera, ktorý býva olivovo hnedý až tmavosivý. Zelený je totiž tuk pod jej kožou, keďže na rozdiel od väčšiny morských korytnačiek je v dospelosti takmer výlučne bylinožravá – živí sa morskými riasami a trávou, ktorú obkusuje jemne zúbkovanými čeľusťami. Ide o jednu z najväčších morských korytnačiek sveta: dospelé jedince merajú okolo 100 až 120 centimetrov a vážia bežne 130 až 200 kilogramov, teda približne toľko, ako dvaja dospelí muži dokopy. Dožívajú sa pritom pozoruhodného veku 60 až 70 rokov a pohlavnú dospelosť dosahujú až okolo 20. až 35. roku života, čo z nich robí jedného z najpomalšie dospievajúcich stavovcov na planéte.
Tisíce kilometrov naspäť na tú istú pláž
Život týchto korytnačiek je úzko spätý s dlhými cestami. Medzi loviskami a hniezdnymi plážami dokážu preplávať vzdialenosti presahujúce 2 600 kilometrov, pričom sa neomylne vracajú práve na tú pláž, kde sa pred desiatkami rokov samy vyliahli. Ako presne si ju samice pamätajú, vedci dodnes úplne nevysvetlili – predpokladá sa, že sa orientujú podľa magnetického poľa Zeme, ktoré si „vryjú“ do pamäti hneď po vyliahnutí. Pod vodou dokážu spomaliť tep srdca natoľko, že vydržia bez nadýchnutia aj niekoľko hodín, no pri aktívnom plávaní sa musia nadychovať oveľa častejšie. Na súš sa dostávajú výlučne samice, a to len v čase kladenia vajec – samce po vyliahnutí more už nikdy dobrovoľne neopustia.
Noc, keď sa piesok zaplní stopami
Samotné hniezdenie patrí medzi najpôsobivejšie divadlá, aké dokáže príroda ponúknuť. Samica sa v noci vynorí z vody, vlečie sa po pláži nad hranicu prílivu, zadnými plutvami si vykope jamu a uloží do nej 100 až 120 vajec. Počas jednej sezóny to dokáže zopakovať tri až sedemkrát, vždy s odstupom približne dvoch týždňov. Po približne dvoch mesiacoch sa z vajec vyliahnu mláďatá, ktoré si škrupinu prerazia pomocou dočasného „vaječného zúbku“ a v noci sa vydávajú na nebezpečnú cestu k vode – cestu, ktorú prežije len zlomok z nich. Zaujímavosťou je, že pohlavie mláďat neurčujú chromozómy, ale teplota piesku: teplejší produkuje samice, chladnejší samce. To robí druh mimoriadne citlivým na zmeny prostredia.
Ako Kostarika zachránila druh pred vyhynutím
Tortuguero urobilo z Kostariky jedno z najvýznamnejších miest sveta na pozorovanie korytnačiek. Hniezdna sezóna vrcholí od júla do októbra, keď sa na plážach národného parku každú noc objavujú desiatky samíc – za celú sezónu sa tu vykope až 50-tisíc hniezd. Územie sa stalo chráneným vďaka americkému zoológovi Archiemu Carrovi, ktorý sem prišiel skúmať miznúce populácie morských korytnačiek a jeho práca napokon viedla k vyhláseniu Tortuguera za národný park. Počas 20. storočia boli korytnačky intenzívne lovené pre mäso, vajcia aj tuk, z ktorého sa pripravovala kedysi obľúbená korytnačia polievka. Bez ochrany hniezdnych pláží by dnes možno neexistovali v takom počte, v akom ich poznáme – druh však naďalej ohrozuje znečistenie plastmi, strata biotopov aj uviaznutie v rybárskych sieťach.
Mestečko, do ktorého nevedie žiadna cesta
Tortuguero je natoľko odľahlé, že k nemu jednoducho nevedie žiadna cestná komunikácia – dostanete sa tam len loďou alebo malým lietadlom. Najbežnejšou variantou je autobus zo San José do prístaviska La Pavona a odtiaľ približne hodinu a pol trvajúca plavba loďou po riekach cez pralesné kanály plné kajmanov a exotických vtákov, ktorá je sama osebe zážitkom. Samotné pozorovanie hniezdenia je prísne regulované – prebieha len v sprievode certifikovaného sprievodcu medzi 19:00 a 22:00, skupiny sú obmedzené na približne 15 ľudí a na pláž je zakázané nosiť fotoaparáty, mobily aj baterky s bielym svetlom, keďže by korytnačky dezorientovalo. Odporúča sa tmavé, nesvietiace oblečenie a trpezlivosť – strážcovia parku sú pri dodržiavaní pravidiel prísni, a to v záujme ochrany zvierat, ktoré prežili milióny rokov.
Stretnutie, ktoré sa nezabúda
Kostarika dnes patrí medzi krajiny, kde môže návštevník túto korytnačku vidieť naživo v jej prirodzenom prostredí. Je to stretnutie s tvorom, ktorý na Zemi existoval dávno predtým, než sa objavil človek, a ktorý sa dnes musí spoliehať práve na ľudskú ochranu, aby mohol existovať aj naďalej. Ak vás fascinuje príroda, ktorá funguje presne tak ako pred miliónmi rokov, pozrite si aktuálnu ponuku zájazdov do Kostariky a naplánujte si cestu do krajiny, kde je ochrana prírody skutočnou prioritou.
